Prvé samočinné počítače zahraničnej výroby sa objavili v Československu na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia.
Autor TASR
Praha/Bratislava 2. októbra (TASR) - Počítače Minsk, ktoré dostali názov podľa hlavného mesta Bieloruska, kde sa vyrábali, vytvorili v bývalom Československu technické podmienky na začiatok širšieho využívania výpočtovej techniky. Jednu z kľúčových úloh zohral počítač Minsk-2. V stredu 2. októbra uplynie od jeho nasadenia 60 rokov.
Už od začiatku vývoja výpočtovej techniky bol jasný rozdiel medzi nami a svetom, ktorý spôsobili obmedzené možnosti československého hospodárstva a blokovanie dovozu technológii zo Západu. Preto bola prijatá vládna koncepcia rozvoja, umožňujúca dovoz počítačov zo socialistických krajín.
Prvé samočinné počítače zahraničnej výroby sa objavili v Československu na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia. Stúpajúca potreba automatizácie bola v ostrom kontraste s absenciou vyspelejšej domácej výpočtovej techniky, čo prinútilo mnohé československé podniky a vedecké pracoviská nakupovať počítače v zahraničí. Prvý takýto počítač získalo v roku 1959 výpočtové stredisko novovytvoreného Ústavu teórie a informácie Československej akadémie vied (ČSAV). Išlo o malý elektrónkový počítač sovietskej výroby Ural-1. O rok neskôr nasledovala jeho čiastočne modifikovaná verzia Ural-2.
Prvými hromadne nasadzovanými samočinnými počítačmi v Československu sa stali začiatkom 60. rokov počítače Minsk. V rokoch 1960 - 1975 vyrobili v metropole Bieloruska vyše 4000 rôznych vývojových verzií týchto počítačov, čo predstavovalo viac ako 70 percent všetkých počítačov vyrobených v bývalom Sovietskom zväze.
V tom čase najrýchlejší počítač v Československu Minsk-2 začal pracovať 2. októbra 1964 v Združení telekomunikačných podnikov v Prahe, kde otvorili Automatizačné výpočtové a organizačné stredisko (AVOS). Išlo o prvé výpočtové stredisko v Československej socialistickej republike (ČSSR).
Nový sovietsky plne tranzistorový počítač Minsk-2 slávnostne uviedol za veľkej pompy do prevádzky československý minister všeobecného strojárstva Karel Poláček. Stlačením tlačidla ´Štart´ na riadiacom pulte vdýchol počítaču život a ten začal riešiť pred zrakmi početných slávnostných hostí prvé úlohy.
Začiatkom februára 1966, počas Majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní v Bratislave, bol počítač Minsk-2 pravdepodobne prvým počítačom v krajinách Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), ktorý sa použil na výpočet aktuálnych výsledkov veľkých športových akcií.
Z dnešného pohľadu neboli parametre týchto počítačov nejako oslňujúce a ich programové vybavenie bolo veľmi biedne. Navyše, napríklad sálový počítač Minsk-22 vážil okolo dvoch ton a vyžadoval na svoju činnosť klimatizáciu. Ani tá ale v lete nestačila, a tak sa do počítačových skríň pridávali ventilátory a otvárali sa okná i dvere, aby ich prievan trochu ochladil.
Napriek tomu mal počítač Minsk-22 nemalú zásluhu na popularizácii a efektivite zavádzania výpočtovej techniky v bývalom Československu.
Zdroj:
http://prog-story.technicalmuseum.cz/index.php/m-virtualni-sbirka-tm-v-brne/doplneni-fyzicke-expozice-vt/expozice-minsk-22/4906-1958-1962-1975-vyvoj-vyroba-a-dovoz-pocitacu-minsk
https://www.historiepocitacu.cz/dovoz-zahranicnich-pocitacu.html
http://prog-story.technicalmuseum.cz/data/db-fot/maa-64/IMG_3561.JPG
Už od začiatku vývoja výpočtovej techniky bol jasný rozdiel medzi nami a svetom, ktorý spôsobili obmedzené možnosti československého hospodárstva a blokovanie dovozu technológii zo Západu. Preto bola prijatá vládna koncepcia rozvoja, umožňujúca dovoz počítačov zo socialistických krajín.
Prvé samočinné počítače zahraničnej výroby sa objavili v Československu na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia. Stúpajúca potreba automatizácie bola v ostrom kontraste s absenciou vyspelejšej domácej výpočtovej techniky, čo prinútilo mnohé československé podniky a vedecké pracoviská nakupovať počítače v zahraničí. Prvý takýto počítač získalo v roku 1959 výpočtové stredisko novovytvoreného Ústavu teórie a informácie Československej akadémie vied (ČSAV). Išlo o malý elektrónkový počítač sovietskej výroby Ural-1. O rok neskôr nasledovala jeho čiastočne modifikovaná verzia Ural-2.
Prvými hromadne nasadzovanými samočinnými počítačmi v Československu sa stali začiatkom 60. rokov počítače Minsk. V rokoch 1960 - 1975 vyrobili v metropole Bieloruska vyše 4000 rôznych vývojových verzií týchto počítačov, čo predstavovalo viac ako 70 percent všetkých počítačov vyrobených v bývalom Sovietskom zväze.
V tom čase najrýchlejší počítač v Československu Minsk-2 začal pracovať 2. októbra 1964 v Združení telekomunikačných podnikov v Prahe, kde otvorili Automatizačné výpočtové a organizačné stredisko (AVOS). Išlo o prvé výpočtové stredisko v Československej socialistickej republike (ČSSR).
Nový sovietsky plne tranzistorový počítač Minsk-2 slávnostne uviedol za veľkej pompy do prevádzky československý minister všeobecného strojárstva Karel Poláček. Stlačením tlačidla ´Štart´ na riadiacom pulte vdýchol počítaču život a ten začal riešiť pred zrakmi početných slávnostných hostí prvé úlohy.
Začiatkom februára 1966, počas Majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní v Bratislave, bol počítač Minsk-2 pravdepodobne prvým počítačom v krajinách Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), ktorý sa použil na výpočet aktuálnych výsledkov veľkých športových akcií.
Z dnešného pohľadu neboli parametre týchto počítačov nejako oslňujúce a ich programové vybavenie bolo veľmi biedne. Navyše, napríklad sálový počítač Minsk-22 vážil okolo dvoch ton a vyžadoval na svoju činnosť klimatizáciu. Ani tá ale v lete nestačila, a tak sa do počítačových skríň pridávali ventilátory a otvárali sa okná i dvere, aby ich prievan trochu ochladil.
Napriek tomu mal počítač Minsk-22 nemalú zásluhu na popularizácii a efektivite zavádzania výpočtovej techniky v bývalom Československu.
Zdroj:
http://prog-story.technicalmuseum.cz/index.php/m-virtualni-sbirka-tm-v-brne/doplneni-fyzicke-expozice-vt/expozice-minsk-22/4906-1958-1962-1975-vyvoj-vyroba-a-dovoz-pocitacu-minsk
https://www.historiepocitacu.cz/dovoz-zahranicnich-pocitacu.html
http://prog-story.technicalmuseum.cz/data/db-fot/maa-64/IMG_3561.JPG