Od roku 1949 nebolo na starom kontinente - obrazne povedané - políčko, na ktoré by veľmoci mohli posunúť svojho kráľa, a tak to zostalo štyri desaťročia.
Autor TASR
Berlín/Bratislava 6. októbra (TASR) - Delenie Nemecka a vznik dvoch štátov - Nemeckej spolkovej republiky (NSR) a Nemeckej demokratickej republiky (NDR) v podstate zavŕšil rozdelenie Európy po druhej svetovej vojne. Od roku 1949 nebolo na starom kontinente - obrazne povedané - políčko, na ktoré by veľmoci mohli posunúť svojho kráľa, a tak to zostalo štyri desaťročia. Od vzniku NDR uplynie v pondelok 7. októbra 75 rokov.
Narastajúce nezhody medzi spojencami po vojne čoskoro spôsobili, že Nemecko sa stalo objektom ich mocenského záujmu. Víťazné mocnosti sa na Postupimskej konferencii v lete 1945 dohodli, že Nemecko bude rozdelené na štyri okupačné zóny - na americkú, britskú, francúzsku a sovietsku. Rovnako do štyroch sektorov rozdelili aj Berlín, ktorý sa nachádzal v sovietskej okupačnej zóne.
Nezvratnosť rozdelenia Nemecka predznamenali menové reformy, ktoré sa uskutočnili v júni 1948, napriek dohode Spojencov, že so štyrmi okupačnými zónami budú zaobchádzať ako s jednotným hospodárskym celkom. Najskôr došlo 20. júna 1948 k menovej reforme v západných okupačných zónach, kde zaviedli nemeckú marku (DM). Odpoveďou Moskvy na postup západných mocností bola o tri dni menová reforma vo východnej okupačnej zóne, ktorá sa vzťahovala aj na Berlín.
Súčasne sovietska vojenská správa zaviedla 24. júna 1948 blokádu všetkých pozemných a riečnych ciest do Berlína. Západné krajiny zásobovali od sveta odrezané mesto prostredníctvom leteckého mosta až do 12. mája 1949. Rozdelenie Nemecka na Východ a Západ sa prakticky začalo.
Ústava, čiže Základný zákon (Grundgesetz) Nemeckej spolkovej republiky nadobudla účinnosť 23. mája 1949, tento dátum sa považuje za vznik NSR s hlavným mestom Bonn. Prvým kancelárom novej republiky sa stal Konrad Adenauer a spolkovým prezidentom Theodor Heuss.
Zo sovietskej okupačnej zóny vznikla 7. októbra 1949 Nemecká demokratická republika. Jej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína. Prvým prezidentom NDR bol Wilhelm Pieck. Do kresla premiéra zasadol Otto Grotewohl, ktorý však vykonával funkciu v tieni Waltera Ulbrichta, v tom čase podpredsedu novovzniknutej východonemeckej vlády.
Práve Walter Ulbricht, presvedčený stalinista, si dal za cieľ oživiť v sovietskej okupačnej zóne nemecký model komunizmu podľa vzoru sovietskeho diktátora Stalina. Už v roku 1945 vyhlásil: "Všetko musí vyzerať demokraticky, ale všetko musíme mať vo svojich rukách!"
Ulbricht sa stal v roku 1950 generálnym tajomníkom Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED), na čele ktorej bol až do roku 1971. Na vrchole moci pôsobila táto dominujúca štátostrana nepretržite štyri desaťročia a zásadným spôsobom ovplyvnila dejiny NDR.
V krajine zaviedla centrálne riadené a plánované hospodárstvo, ktorého ´sila´ bola v porovnaní so západným susedom neporovnateľná. Podiel východného Nemecka na svetovom obchode dosahoval v roku 1989 iba 0,5 percenta, zatiaľ čo v NSR to bolo 11 percent.
Východonemecký režim po celý čas existencie zápasil aj s problémom emigrácie svojich občanov na Západ. Preto sa rozhodol v roku 1961 postaviť Berlínsky múr, ktorý viac ako 28 rokov rozdeľoval nielen rodiny, mesto, krajinu, ale aj celý svet.
Pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 prispel k zásadným zmenám vo východnom Nemecku. Vedúca úloha SED bola zrušená 1. decembra 1989.
Jednotná socialistická strana Nemecka sa udržala dlhé desaťročia pri moci najmä vďaka podpore Sovietskeho zväzu. Po nástupe Michaila Gorbačova k moci v marci 1985 dal sovietsky líder najavo, že Moskva sa už nemieni miešať do vnútorných záležitostí svojich niekdajších satelitov.
Keď sa spolkový kancelár Helmut Kohl stretol v lete 1989 s Gorbačovom vyhlásil, že k zjednoteniu Nemecka raz dôjde s rovnakou istotou s akou vody Rýna vždy doputujú do mora. Tieto prorocké slová sa naplnili nečakane rýchlo. Zjednotenie obidvoch nemeckých štátov sa zavŕšilo už v nasledujúcom roku - 3. októbra 1990. Týmto dňom prestala NDR existovať.
Narastajúce nezhody medzi spojencami po vojne čoskoro spôsobili, že Nemecko sa stalo objektom ich mocenského záujmu. Víťazné mocnosti sa na Postupimskej konferencii v lete 1945 dohodli, že Nemecko bude rozdelené na štyri okupačné zóny - na americkú, britskú, francúzsku a sovietsku. Rovnako do štyroch sektorov rozdelili aj Berlín, ktorý sa nachádzal v sovietskej okupačnej zóne.
Nezvratnosť rozdelenia Nemecka predznamenali menové reformy, ktoré sa uskutočnili v júni 1948, napriek dohode Spojencov, že so štyrmi okupačnými zónami budú zaobchádzať ako s jednotným hospodárskym celkom. Najskôr došlo 20. júna 1948 k menovej reforme v západných okupačných zónach, kde zaviedli nemeckú marku (DM). Odpoveďou Moskvy na postup západných mocností bola o tri dni menová reforma vo východnej okupačnej zóne, ktorá sa vzťahovala aj na Berlín.
Súčasne sovietska vojenská správa zaviedla 24. júna 1948 blokádu všetkých pozemných a riečnych ciest do Berlína. Západné krajiny zásobovali od sveta odrezané mesto prostredníctvom leteckého mosta až do 12. mája 1949. Rozdelenie Nemecka na Východ a Západ sa prakticky začalo.
Ústava, čiže Základný zákon (Grundgesetz) Nemeckej spolkovej republiky nadobudla účinnosť 23. mája 1949, tento dátum sa považuje za vznik NSR s hlavným mestom Bonn. Prvým kancelárom novej republiky sa stal Konrad Adenauer a spolkovým prezidentom Theodor Heuss.
Zo sovietskej okupačnej zóny vznikla 7. októbra 1949 Nemecká demokratická republika. Jej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína. Prvým prezidentom NDR bol Wilhelm Pieck. Do kresla premiéra zasadol Otto Grotewohl, ktorý však vykonával funkciu v tieni Waltera Ulbrichta, v tom čase podpredsedu novovzniknutej východonemeckej vlády.
Práve Walter Ulbricht, presvedčený stalinista, si dal za cieľ oživiť v sovietskej okupačnej zóne nemecký model komunizmu podľa vzoru sovietskeho diktátora Stalina. Už v roku 1945 vyhlásil: "Všetko musí vyzerať demokraticky, ale všetko musíme mať vo svojich rukách!"
Ulbricht sa stal v roku 1950 generálnym tajomníkom Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED), na čele ktorej bol až do roku 1971. Na vrchole moci pôsobila táto dominujúca štátostrana nepretržite štyri desaťročia a zásadným spôsobom ovplyvnila dejiny NDR.
V krajine zaviedla centrálne riadené a plánované hospodárstvo, ktorého ´sila´ bola v porovnaní so západným susedom neporovnateľná. Podiel východného Nemecka na svetovom obchode dosahoval v roku 1989 iba 0,5 percenta, zatiaľ čo v NSR to bolo 11 percent.
Východonemecký režim po celý čas existencie zápasil aj s problémom emigrácie svojich občanov na Západ. Preto sa rozhodol v roku 1961 postaviť Berlínsky múr, ktorý viac ako 28 rokov rozdeľoval nielen rodiny, mesto, krajinu, ale aj celý svet.
Pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 prispel k zásadným zmenám vo východnom Nemecku. Vedúca úloha SED bola zrušená 1. decembra 1989.
Jednotná socialistická strana Nemecka sa udržala dlhé desaťročia pri moci najmä vďaka podpore Sovietskeho zväzu. Po nástupe Michaila Gorbačova k moci v marci 1985 dal sovietsky líder najavo, že Moskva sa už nemieni miešať do vnútorných záležitostí svojich niekdajších satelitov.
Keď sa spolkový kancelár Helmut Kohl stretol v lete 1989 s Gorbačovom vyhlásil, že k zjednoteniu Nemecka raz dôjde s rovnakou istotou s akou vody Rýna vždy doputujú do mora. Tieto prorocké slová sa naplnili nečakane rýchlo. Zjednotenie obidvoch nemeckých štátov sa zavŕšilo už v nasledujúcom roku - 3. októbra 1990. Týmto dňom prestala NDR existovať.