Kampaň poznačil najmä júlový atentát na Trumpa počas mítingu v Pensylvánii, kde ho útočník postrelil na uchu. Trump mal miernu prevahu v prieskumoch už predtým a potvrdil ju aj po atentáte.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Washington 29. októbra (TASR) - Presne o týždeň, v utorok 5. novembra, sa vo volebnom súboji o najvyššiu politickú funkciu v Spojených štátoch amerických stretnú kandidátka Demokratickej strany a súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová a republikánsky exprezident Donald Trump. S blížiacim sa volebným dňom TASR prináša súhrn udalostí pred 60. voľbami amerického prezidenta.
Súčasný prezident Joe Biden už desať mesiacov po inaugurácii v januári 2021 potvrdil záujem opätovne kandidovať. Neskôr spresnil, že na viceprezidentku s ním bude znovu kandidovať Harrisová.
Trumpa, ktorý šiel do volieb pred štyrmi rokmi ako úradujúci prezident, analytici už krátko po volebnej porážke pasovali za pravdepodobného kandidáta republikánov v ďalších voľbách. Exprezident začal byť politicky aktívnejší v roku 2022, keď sa zapojil do kampane pred voľbami do Kongresu, hoci sám nekandidoval. V nich republikáni získali väčšinu v Snemovni reprezentantov.
Krátko po kongresových voľbách Trump oficiálne oznámil zámer kandidovať v prezidentských voľbách 2024, ale bez svojho bývalého viceprezidenta Mika Pencea, ktorý nesúhlasil s jeho tvrdeniami, že Biden v roku 2020 zvíťazil vďaka rozsiahlym volebným podvodom.
V polovici súčasného volebného obdobia všetko nasvedčovalo zopakovaniu volebného súboja Trumpa a Bidena.
Na rozdiel od republikánskych primárok v roku 2020, v ktorých Trump nemal vážnu konkurenciu, v súboji o nomináciu Republikánskej strany ho tentoraz vyzvalo viacero známych politikov. Medzi najvážnejších súperov patrili floridský guvernér Ron DeSantis a bývalá guvernérka Južnej Karolíny Nikky Haleyová.
Po prvých primárkach v Iowe odstúpila väčšina Trumpových súperov a v kampani pokračovala iba Haleyová. Stiahla sa po slabých výsledkoch v kľúčovom dni primárok, tzv. supervolebnom utorku na začiatku marca. Trump sa tak stal jediným kandidátom a Republikánska strana ho v júli oficiálne nominovala do volieb. Za kandidáta na viceprezidenta si na júlovom zjazde strany vybral senátora zo štátu Ohio Jamesa Davida "JD" Vancea.
Úradujúci prezidenti nezvyknú mať v primárkach vážneho súpera, a tak v tých demokratických jasne zvíťazil Joe Biden. Záujem o nomináciu Demokratickej strany vyjadrili iba menej známi kandidáti a tiež Robert F. Kennedy, synovec bývalého prezidenta Johna F. Kennedyho. Medzi demokratmi však nezískal podporu, rozhodol sa preto kandidovať ako nezávislý. Z kampane sa však napokon v auguste úplne stiahol a podporil názorovo bližšieho Trumpa.
S opätovnou nomináciou Bidena do volieb od začiatku nesúhlasila časť Demokratickej strany. Jeho kritici poukazovali najmä na jeho vysoký vek. Bidenovi nepriali ani predvolebné prieskumy, v ktorých viedol Trump.
Bidenova kandidatúra v lete dospela k nečakanému koncu. Po nepresvedčivom výkone v prvej televíznej predvolebnej debate s Trumpom v závere júna a niekoľkých ďalších rétorických prešľapoch zosilneli výzvy, aby odstúpil z volebnej kampane.
Biden nakoniec po vnútrostraníckom tlaku 21. júla oznámil, že nebude kandidovať. Ako vtedy pripomenula spravodajská stanica CNN, išlo o bezprecedentné rozhodnutie. Úradujúci prezident sa nikdy v histórii USA nerozhodol odstúpiť z kampane takto krátko pred voľbami.
Prezident následne odporučil kandidatúru viceprezidentky Harrisovej. O mesiac neskôr sa na nominačnom zjazde strany stala oficiálnou kandidátkou Demokratickej strany, a to bez toho, aby bola zvolená v primárkach. Za kandidáta na viceprezidenta si vybrala guvernéra štátu Minnesota Tima Walza.
Kampaň poznačil najmä júlový atentát na Trumpa počas mítingu v Pensylvánii, kde ho útočník postrelil na uchu. Trump mal miernu prevahu v prieskumoch už predtým a potvrdil ju aj po atentáte. Dynamika kampane sa však výrazne zmenila po tom, čo Bidena vystriedala Harrisová. Viceprezidentka začala byť v prieskumoch dokonca miernou favoritkou, ale krátko pred voľbami začal znovu výraznejšie bodovať Trump.
Vo voľbách sa očakáva mimoriadne tesný súboj. O tom, kto sa stane americkým prezidentom, rozhodnú voliči v siedmich kľúčových štátoch, kde sú výsledky najviac vyrovnané.
Súčasný prezident Joe Biden už desať mesiacov po inaugurácii v januári 2021 potvrdil záujem opätovne kandidovať. Neskôr spresnil, že na viceprezidentku s ním bude znovu kandidovať Harrisová.
Trumpa, ktorý šiel do volieb pred štyrmi rokmi ako úradujúci prezident, analytici už krátko po volebnej porážke pasovali za pravdepodobného kandidáta republikánov v ďalších voľbách. Exprezident začal byť politicky aktívnejší v roku 2022, keď sa zapojil do kampane pred voľbami do Kongresu, hoci sám nekandidoval. V nich republikáni získali väčšinu v Snemovni reprezentantov.
Krátko po kongresových voľbách Trump oficiálne oznámil zámer kandidovať v prezidentských voľbách 2024, ale bez svojho bývalého viceprezidenta Mika Pencea, ktorý nesúhlasil s jeho tvrdeniami, že Biden v roku 2020 zvíťazil vďaka rozsiahlym volebným podvodom.
V polovici súčasného volebného obdobia všetko nasvedčovalo zopakovaniu volebného súboja Trumpa a Bidena.
Na rozdiel od republikánskych primárok v roku 2020, v ktorých Trump nemal vážnu konkurenciu, v súboji o nomináciu Republikánskej strany ho tentoraz vyzvalo viacero známych politikov. Medzi najvážnejších súperov patrili floridský guvernér Ron DeSantis a bývalá guvernérka Južnej Karolíny Nikky Haleyová.
Po prvých primárkach v Iowe odstúpila väčšina Trumpových súperov a v kampani pokračovala iba Haleyová. Stiahla sa po slabých výsledkoch v kľúčovom dni primárok, tzv. supervolebnom utorku na začiatku marca. Trump sa tak stal jediným kandidátom a Republikánska strana ho v júli oficiálne nominovala do volieb. Za kandidáta na viceprezidenta si na júlovom zjazde strany vybral senátora zo štátu Ohio Jamesa Davida "JD" Vancea.
Úradujúci prezidenti nezvyknú mať v primárkach vážneho súpera, a tak v tých demokratických jasne zvíťazil Joe Biden. Záujem o nomináciu Demokratickej strany vyjadrili iba menej známi kandidáti a tiež Robert F. Kennedy, synovec bývalého prezidenta Johna F. Kennedyho. Medzi demokratmi však nezískal podporu, rozhodol sa preto kandidovať ako nezávislý. Z kampane sa však napokon v auguste úplne stiahol a podporil názorovo bližšieho Trumpa.
S opätovnou nomináciou Bidena do volieb od začiatku nesúhlasila časť Demokratickej strany. Jeho kritici poukazovali najmä na jeho vysoký vek. Bidenovi nepriali ani predvolebné prieskumy, v ktorých viedol Trump.
Bidenova kandidatúra v lete dospela k nečakanému koncu. Po nepresvedčivom výkone v prvej televíznej predvolebnej debate s Trumpom v závere júna a niekoľkých ďalších rétorických prešľapoch zosilneli výzvy, aby odstúpil z volebnej kampane.
Biden nakoniec po vnútrostraníckom tlaku 21. júla oznámil, že nebude kandidovať. Ako vtedy pripomenula spravodajská stanica CNN, išlo o bezprecedentné rozhodnutie. Úradujúci prezident sa nikdy v histórii USA nerozhodol odstúpiť z kampane takto krátko pred voľbami.
Prezident následne odporučil kandidatúru viceprezidentky Harrisovej. O mesiac neskôr sa na nominačnom zjazde strany stala oficiálnou kandidátkou Demokratickej strany, a to bez toho, aby bola zvolená v primárkach. Za kandidáta na viceprezidenta si vybrala guvernéra štátu Minnesota Tima Walza.
Kampaň poznačil najmä júlový atentát na Trumpa počas mítingu v Pensylvánii, kde ho útočník postrelil na uchu. Trump mal miernu prevahu v prieskumoch už predtým a potvrdil ju aj po atentáte. Dynamika kampane sa však výrazne zmenila po tom, čo Bidena vystriedala Harrisová. Viceprezidentka začala byť v prieskumoch dokonca miernou favoritkou, ale krátko pred voľbami začal znovu výraznejšie bodovať Trump.
Vo voľbách sa očakáva mimoriadne tesný súboj. O tom, kto sa stane americkým prezidentom, rozhodnú voliči v siedmich kľúčových štátoch, kde sú výsledky najviac vyrovnané.