Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spojka lebo je základná príčinná spojka, bez štylistického zafarbenia. Spojka že má, naopak, veľmi pestré využitie, nadobúda všemožné významy a môžeme ju nájsť v mnohých typoch vedľajších viet.
Autor TASR
Bratislava 8. novembra (TASR) - Medzi jazykovými fajnšmekrami sa občas možno stretnúť s preferovaním spojenia preto – lebo a istým zaznávaním spojenia preto – že. Ako to teda je?
Obe súvzťažné spojkové dvojice sa používajú v podraďovacích súvetiach na uvedenie príslovkových príčinných viet. V zásadných slovenských morfologických a syntaktických príručkách sa však uvádzajú ako synonymné. Obe sú spisovné.
Môžeme teda napísať: Oficiálne bola žiadosť Kremľa zamietnutá preto, lebo jeho ekonomika je hodnotou svojej produkcie až na 16. mieste. Občania znášajú bolestivé reformy okrem iného aj preto, že majú nádej dosiahnuť jedného dňa dobrý a pokojný život.
Zároveň však platí, že spojka "lebo" je základná príčinná spojka, bez štylistického zafarbenia. Spojka "že" má, naopak, veľmi pestré využitie, nadobúda všemožné významy a môžeme ju nájsť v mnohých typoch vedľajších viet. Je to základná podraďovacia spojka. Ponúka sa teda istá úvaha o tom, že vybrať si do príčinnej vety multifunkčnú spojku že je podobné, ako lepiť topánky univerzálnym lepidlom namiesto obuvníckeho. Držať to hádam bude – ale nie tak dobre.
Prejavuje sa to napr. v zložených súvetiach, kde sa spojka že používa aj v inom význame, a keď ju použijeme aj tam, kde je nahraditeľná, zbytočne kopíme rovnaké slová. Môžeme povedať: Je to naozaj neočakávaný objav a mňa zaujal hlavne preto, že potvrdzuje, že naše predpoklady o neexistencii niečoho v kozme sú nesprávne. Ale krajšie je: mňa zaujal hlavne preto, lebo potvrdzuje, že...
Inokedy máme v zloženom súvetí dve príčinné vety a tiež môže byť štylisticky vhodnejšie spojky prestriedať: Neochoriete preto, že je vám chladno, ale preto, lebo podchladený organizmus je menej odolný proti vírusom.
V niektorých situáciách je však štylisticky vhodnejšia spojka že – napríklad, keď uvádza vetu so slovesom v podmieňovacom spôsobe: Prvýkrát sa v derby nerozvlnila v prvej tretine sieť, no nie preto, že by si obe mužstvá nevytvorili šance.
Vo dvojici s odkazovacím slovom preto sa zvykne vyskytovať ešte spojka "aby". Aj ona je viacfunkčná a môže vyjadrovať aj príčinu, ale v tomto súvzťažnom spojení vyjadruje spravidla účel, ide teda o účelové vedľajšie vety. Spoznáme ich aj podľa toho, že ukazovacie zámeno preto môžeme nahradiť spojením „za tým účelom“ alebo „s tým cieľom“: Konal som v prospech rozvoja mesta Hriňová a nie preto, aby som zbohatol. Neraz sa stáva, že niekto napíše knihu len preto, aby vykázal publikačnú činnosť, alebo naplnil svoje osobné ambície.
V príčinných súvetiach sú teda spisovné obe dvojice: preto – lebo aj preto – že. Prvá môže niekedy naznačovať vyššiu štylistickú úroveň, kým druhá je hovorovejšia, a teda aj častejšia. Podľa Slovenského národného korpusu je jej výskyt v porovnaní so spojením preto – lebo viac než dvojnásobný.
Obe súvzťažné spojkové dvojice sa používajú v podraďovacích súvetiach na uvedenie príslovkových príčinných viet. V zásadných slovenských morfologických a syntaktických príručkách sa však uvádzajú ako synonymné. Obe sú spisovné.
Môžeme teda napísať: Oficiálne bola žiadosť Kremľa zamietnutá preto, lebo jeho ekonomika je hodnotou svojej produkcie až na 16. mieste. Občania znášajú bolestivé reformy okrem iného aj preto, že majú nádej dosiahnuť jedného dňa dobrý a pokojný život.
Zároveň však platí, že spojka "lebo" je základná príčinná spojka, bez štylistického zafarbenia. Spojka "že" má, naopak, veľmi pestré využitie, nadobúda všemožné významy a môžeme ju nájsť v mnohých typoch vedľajších viet. Je to základná podraďovacia spojka. Ponúka sa teda istá úvaha o tom, že vybrať si do príčinnej vety multifunkčnú spojku že je podobné, ako lepiť topánky univerzálnym lepidlom namiesto obuvníckeho. Držať to hádam bude – ale nie tak dobre.
Prejavuje sa to napr. v zložených súvetiach, kde sa spojka že používa aj v inom význame, a keď ju použijeme aj tam, kde je nahraditeľná, zbytočne kopíme rovnaké slová. Môžeme povedať: Je to naozaj neočakávaný objav a mňa zaujal hlavne preto, že potvrdzuje, že naše predpoklady o neexistencii niečoho v kozme sú nesprávne. Ale krajšie je: mňa zaujal hlavne preto, lebo potvrdzuje, že...
Inokedy máme v zloženom súvetí dve príčinné vety a tiež môže byť štylisticky vhodnejšie spojky prestriedať: Neochoriete preto, že je vám chladno, ale preto, lebo podchladený organizmus je menej odolný proti vírusom.
V niektorých situáciách je však štylisticky vhodnejšia spojka že – napríklad, keď uvádza vetu so slovesom v podmieňovacom spôsobe: Prvýkrát sa v derby nerozvlnila v prvej tretine sieť, no nie preto, že by si obe mužstvá nevytvorili šance.
Vo dvojici s odkazovacím slovom preto sa zvykne vyskytovať ešte spojka "aby". Aj ona je viacfunkčná a môže vyjadrovať aj príčinu, ale v tomto súvzťažnom spojení vyjadruje spravidla účel, ide teda o účelové vedľajšie vety. Spoznáme ich aj podľa toho, že ukazovacie zámeno preto môžeme nahradiť spojením „za tým účelom“ alebo „s tým cieľom“: Konal som v prospech rozvoja mesta Hriňová a nie preto, aby som zbohatol. Neraz sa stáva, že niekto napíše knihu len preto, aby vykázal publikačnú činnosť, alebo naplnil svoje osobné ambície.
V príčinných súvetiach sú teda spisovné obe dvojice: preto – lebo aj preto – že. Prvá môže niekedy naznačovať vyššiu štylistickú úroveň, kým druhá je hovorovejšia, a teda aj častejšia. Podľa Slovenského národného korpusu je jej výskyt v porovnaní so spojením preto – lebo viac než dvojnásobný.
