Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Francúzska polievka od prievidzskej Carpathie bola prvou francúzskou sáčkovou polievkou v bývalom Československu.
Autor TASR
Prievidza 20. marca (TASR)- Francúzska polievka od prievidzskej Carpathie bola prvou francúzskou "sáčkovou" polievkou v bývalom Československu. Vznikla v roku 1971 a bola v podstate úlohou, ktorú neskoršej vedúcej oddelenia vývoja Darine Matyášovej z Prievidze a jej kolegyni zadal ich šéf pred odchodom na dovolenku.
"V Carpathii sa začali polievky vyrábať v roku 1959, viac-menej ako náhradný program za liehoviny. V tejto výrobe sme neboli celkom doma, no bolo to dané plánovacou komisiou, aby sa tu udržala zamestnanosť," spomenula autorka francúzskej polievky Darina Matyášová.
Ako pokračovala, polievky sa na základe receptúr z Vitany začali predávať v 60. rokoch, do roku 1970 bol ich predaj veľmi pomalý, na to však prišiel inžinier Alexander Trubnyj, ktorý začal zakladať vývojové oddelenie a začal robiť vývoj polievok na "slovenské chute". "V roku 1970 som nastúpila na vývojové oddelenie, a keď odišiel na dlhodobú dovolenku cez leto, tak povedal, aby sme voľačo robili a zadanie znelo: číra polievka, bujónového typu, taká, akú ešte nemáme. Čo bolo dosť ťažké, preto že pre nás bola číra polievka len slepačia alebo hovädzia. Tak sme rozmýšľali nad verziou, ktorá by bola niečo medzi cibuľačkou, ale nie príliš cibuľová a hovädzou, ale nie príliš hovädzia. A vymysleli sme túto, francúzsku polievku s pórom," priblížila a doplnila, že trvalo asi tri roky, kým sa od prvotného nápadu dostala polievka do výroby, keďže v Carpathii chýbali stroje na plnenie.
Podľa Matyášovej je pór vo francúzskej polievke najdôležitejší a odlišnosť s prímorským rázom jej dodáva namiesto klasických rezancov aj cestovina v tvare mušličiek. Práve pór a mušličky jej dali aj meno po Francúzsku. "Možno jej to v začiatkoch aj pomohlo, pretože v 70. rokoch, čo bolo západniarske, tak to bolo in. Na druhej strane, keď sme sa ju chceli pokúsiť chrániť, tak sa to nedalo, lebo geografický názov sa ochrániť nedá," priznala.
Francúzska polievka dostala aj ocenenie Zlatý pohár na EXPO Plzeň, ako podotkla jej autorka, bola úspešná hneď od momentu, ako sa začala vyrábať. Tradíciu tejto dehydrovanej potraviny sa snaží prievidzský závod oživiť aj v tomto období, keď spustil marketingovú kampaň. "Teší ma to. Bola som na ňu hrdá celý ten čas, lebo bola mojou prvou samostatnou polievkou na vývoji. Ja som potom na vývoji robila 20 rokov, počas ktorých prišla ďalšia kopa iných výrobkov, ale ani jeden z nich nemal taký veľký úspech a hlavne neprežil až do dnešnej doby," dodala.
"V Carpathii sa začali polievky vyrábať v roku 1959, viac-menej ako náhradný program za liehoviny. V tejto výrobe sme neboli celkom doma, no bolo to dané plánovacou komisiou, aby sa tu udržala zamestnanosť," spomenula autorka francúzskej polievky Darina Matyášová.
Ako pokračovala, polievky sa na základe receptúr z Vitany začali predávať v 60. rokoch, do roku 1970 bol ich predaj veľmi pomalý, na to však prišiel inžinier Alexander Trubnyj, ktorý začal zakladať vývojové oddelenie a začal robiť vývoj polievok na "slovenské chute". "V roku 1970 som nastúpila na vývojové oddelenie, a keď odišiel na dlhodobú dovolenku cez leto, tak povedal, aby sme voľačo robili a zadanie znelo: číra polievka, bujónového typu, taká, akú ešte nemáme. Čo bolo dosť ťažké, preto že pre nás bola číra polievka len slepačia alebo hovädzia. Tak sme rozmýšľali nad verziou, ktorá by bola niečo medzi cibuľačkou, ale nie príliš cibuľová a hovädzou, ale nie príliš hovädzia. A vymysleli sme túto, francúzsku polievku s pórom," priblížila a doplnila, že trvalo asi tri roky, kým sa od prvotného nápadu dostala polievka do výroby, keďže v Carpathii chýbali stroje na plnenie.
Podľa Matyášovej je pór vo francúzskej polievke najdôležitejší a odlišnosť s prímorským rázom jej dodáva namiesto klasických rezancov aj cestovina v tvare mušličiek. Práve pór a mušličky jej dali aj meno po Francúzsku. "Možno jej to v začiatkoch aj pomohlo, pretože v 70. rokoch, čo bolo západniarske, tak to bolo in. Na druhej strane, keď sme sa ju chceli pokúsiť chrániť, tak sa to nedalo, lebo geografický názov sa ochrániť nedá," priznala.
Francúzska polievka dostala aj ocenenie Zlatý pohár na EXPO Plzeň, ako podotkla jej autorka, bola úspešná hneď od momentu, ako sa začala vyrábať. Tradíciu tejto dehydrovanej potraviny sa snaží prievidzský závod oživiť aj v tomto období, keď spustil marketingovú kampaň. "Teší ma to. Bola som na ňu hrdá celý ten čas, lebo bola mojou prvou samostatnou polievkou na vývoji. Ja som potom na vývoji robila 20 rokov, počas ktorých prišla ďalšia kopa iných výrobkov, ale ani jeden z nich nemal taký veľký úspech a hlavne neprežil až do dnešnej doby," dodala.
