Bratislava 19. mája (TASR) - Literárne pamiatky delíme na hnuteľné a nehnuteľné, čiže na interiérové a exteriérové. Hnuteľné, medzi ktorými celkom prirodzene prevládajú knihy, obrazy a archiválie, sú vystavované v literárnych múzeách alebo pamätných izbách. Nehnuteľné literárne pamiatky, čiže exteriérové, delíme na priame a nepriame. Priame pamiatky sú najmä rodné domy, školské budovy, budovy pôsobenia tvorcu, no aj pietne miesta hrobov a urnových hájov. Nepriame nehnuteľné pamiatky sú sochy, pomníky a iné štylizované pamätníky, ktoré môžu, ale nemusia vždy stáť bezprostredne na miestach spojených so životom tvorcu.

V našom cykle Po stopách Ľudovíta Štúra, ktorý TASR pripravila v rámci Roka Ľudovíta Štúra pod názvom Génius národa a Európy, sme prešli všetky nehnuteľné literárne pamiatky, priame i nepriame, spojené so životnými osudmi Ľudovíta Štúra a pripomínajúcimi jeho účinkovanie v našom národe. V rámci takto poňatej koncepcie sme sa zastavili na 68 miestach Slovenska a raz v Prahe. Pripomenuli sme si pri nich tú časť života Ľudovíta Štúra, ktorá sa k nim bezprostredne viaže. Z toho bolo 42 priamych nehnuteľných pamiatok a 27 nepriamych pamiatok, teda sôch, búst, pamätných tabúľ a sochárskych monumentov. Nepostupovali sme však chronologicky, teda od Uhrovca po Modru, ale územne. Najskôr sme zmapovali pamiatky na Štúra v Bratislave, potom na Záhorí v súvislosti s jeho účinkovaním v Slovenskom povstaní 1848-49, potom v Modre, v rodnom Uhrovci a celom trenčianskom okolí a nakoniec sme cez Turiec a Liptov zašli až na východné Slovensko.

V druhej časti tohto cyklu sa budeme venovať dielu Ľudovíta Štúra - básnickému, jazykovednému, historickému, novinárskemu. (Štúrovu ikonografiu, ktorú sme pôvodne plánovali na záver tejto časti cyklu, pritom presúvame na záver celého cyklu, lebo pre svoj spomienkovo-adoračný charakter patrí tam.)

Prvé literárne pokusy Ľudovíta Štúra, čo boli najmä lyricko-epické básne v češtine, môžeme zaznamenať v rukopisnej Pamětnici Společnosti česko-slovanskej na bratislavskom lýceu. Keďže Pamätnica sa rýchlo zapĺňala ukážkami z tvorby mnohých študentov a navyše niektorým autorom sa podarilo publikovať aj v českých obrodenských časopisoch, v hlave Ľudovíta Štúra vznikol nápad vydať tlačou výber najlepších prác z Pamätnice. Dôvod bol prostý: chceli sa predstaviť osobne i predložiť svoj národný program čo najširšiemu slovenskému a slovanskému kultúrnemu publiku.

Zámer sa podarilo zrealizovať. Ľudovít Štúr a Ctiboh Zoch zostavili almanach Plody. Almanach s celým názvom „Plody Učenců řeči českoslowanské prešporského“ vyšiel „W Prešporku tiskem u Landerera 1836“. Bolo to prvé verejné vystúpenie mladých štúrovcov a malo veľký ohlas. A bol to druhý veľký počin slovenských študentov v pamätnom roku 1836, keď vystúpili aj na Devín, kde prisahali vernosť slovenskému národu a vyjadrili pripravenosť slúžiť mu zo všetkých síl.

Ľudovít Štúr v almanachu Plody publikoval básne Na Zobore, Žel Slovenska, viaceré Znělky i báseň Stracený syn Slovenska, ktorá sa neskôr stala charakterovým epitetom pre básnika Janka Kráľa. Spolu s ním tam uverejnili verše aj Samo Chalupka, Ctiboh Zoch, Karol Štúr, Michal Hodža, Ján Maróthy, Pavol Švehla a niektorí iní. Aj keď ich mladícke pokusy boli ešte poznačené dobovým vkusom a manierami klasicistickej poetiky, vo viacerých básňach sa prejavujú zreteľné náznaky nadväzovania na ľudovú veršovanú slovesnosť a charakteristické črty budúceho slovenského historického spevu.