Bratislava 25. apríla (TASR) - „Dobrý večer, alebo čo práve teraz máte. Ja mám stále večer, pretože sa zaoberám prostým umením vraždy. Píšem detektívky. Ukážte mi človeka, ktorý detektívky neznáša, a ja vám ukážem hlupáka. Hlupáka, možnože milého, ale predsa len hlupáka“ – tak sa začína česká rozhlasová hra Král ve žlutém hávu. Jasnejšie sa už ani nedalo povedať, pre koho je táto hra určená. Pre ľudí, ktorí si aj počas jasného dňa vedia spraviť večer – večer ako stvorený pre vraždu.

Americký spisovateľ Raymond Chandler kraľoval detektívnemu žánru v 30. a 40. rokoch minulého storočia a každý priaznivec kriminálnych príbehov pozná jeho dvorného detektíva Philipa Marlowa. Kým taký Sherlock Holmes je stelesnením briskného intelektu, Philip – hoci tiež nie je hlúpy – vyniká skôr odvážnou nerozvážnosťou, ironickou drsnosťou a arogantnými päsťami. Hlavným hrdinom tejto dramatizácie Českého rozhlasu je Steve Grayce, ktorý bol v neskorších spracovaniach premenovaný na Phillipa Marlowa – koniec koncov, ničím sa od neho neodlišuje, a už vôbec nie spôsobmi.

Po tom, čo Stevea prepustia z hotela Carlton pre to, že vyhodil slávneho hudobníka Kinga Leopardiho za rušenie nočného pokoja, začne pracovať ako súkromný detektív. Jedným z hlavných postáv v hre je aj samotný spisovateľ, ktorý s detektívom vedie dialógy a tiež dotvára jeho rozprávanie vsuvkami.

Keď neskôr Leopardiho zavraždia a mŕtvolu objaví vo svojej spálni práve očarujúca Dolores, Steve ako gentleman nemôže pomoc bezbrannej žene odmietnuť. V týchto detektívkach starej školy sa vraždí kvôli láske, vášni, pomste či peniazom – a rovnako ako motívy sú veľmi jednoduché aj spôsoby – guľka z revolveru, nôž a holé ruky. Nenájdete tu žiadnych maniakov trýzniacich obete nespočetnými spôsobmi a pseudopsychologické analýzy, len „obyčajné“ vraždy a nepodplatiteľného detektíva, ktorý ich vyrieši. Nielen týmto je však Raymond Chandler výnimočný – vie vytvoriť silný príbeh, rýchly spád a neopakovateľnú atmosféru prvých desaťročí minulého storočia - atmosféru luxusných barov, v ktorých sedia tvrdí muži s karafiátmi vo vreckách smokingov v spoločnosti elegantných žien v trblietavých šatách s cigaretou na dlhej špičke, spoločne vytvárajúc hollywoodsku pozlátku za zvukov jazzovej hudby.

Napätie v tomto rozhlasovom spracovaní nevytvára len vyšetrovanie, ale aj striedanie stručného štýlu rozprávania chladnokrvného detektíva a opisného, melancholicky romantického spisovateľa. Dej posúvajú dopredu aj zjednodušené, priam komiksové dialógy. Atmosféru okrem opisov a vynikajúcej práce s hlasom hlavných predstaviteľov dotvára aj hudba (Duke Ellington, Zdeněk Pulec). Miestami sú to práve zvukové predely a hudobné vsuvky štýle 80. rokov, ktoré prezrádzajú, že poviedka nebola zdramatizovaná v súčasnosti, ale pred 23 rokmi. Čo však môže niektorých poslucháčov znervózňovať, sú ženské hlasy, ktoré svojou vtieravou afektovanosťou pripomínajú zamestnankyne erotických liniek. Malé množstvo postáv, nekomplikovaná dejová línia, tajomná atmosféra „zlatých časov“ minulého storočia sa však detektívnym nadšencom postarajú o "vražedne" pekný zážitok.