Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spisovateľ Antoine François Prévost niekoľkokrát vystriedal službu v armáde a v kláštore. Pohneval sa s cirkvou, neskôr ho v exile obvinili z podvodov. A hoci vydal 200 zväzkov, žil v biede.
Autor TASR
Hesdin/Bratislava 1. apríla (TASR) – Francúzsky spisovateľ, autor dodnes známeho diela, veršovanej tragédie Manon Lescaut, Antoine François Prévost sa narodil presne pred 320 rokmi.
Antoine François Prévost, alebo aj Antoine François Prévost d'Exiles, sa narodil 1. apríla 1697 v obci Hesdin v departemente Pas-de-Calais vo Francúzsku. Prídomok d'Exiles si pridal k menu sám počas svojho exilu v Holandsku. Známy bol aj ako L'Abbé Prévost.
Štúdium začal v rodnom meste a vďaka výborným výsledkom vstúpil ako novic do jezuitského rádu. V roku 1717 vstúpil do armády. Niekoľkokrát vystriedal službu v armáde a v kláštore, nakoniec zložil v roku 1721 rehoľný sľub v Ráde svätého Benedikta. Potom vyučoval a pracoval v Saint-Germain v Paríži. V roku 1727 bol nútený odísť do Británie, keď mu nedovolili prestúpiť do menej prísnej clunyjskej rehole. Tu sa živil ako spisovateľ a vyšli mu prvé štyri zväzky diela Pamäti urodzeného muža (Aventures d’un homme de qualité).
Neskôr sa presunul do Holandska, kde mu v roku 1731 vyšiel román Anglický filozof alebo príbehy pána Clevelanda (Histoire de monsieur Cleveland) a ďalšie tri diely Pamätí urodzeného muža, z ktorých posledný diel obsahuje samostatnú poviedku: Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescaut (Histoire du chevalier des Grieux et de Manon Lescaut) o neodolateľnom čare lásky. Jeho štýl písania bol spontánny, improvizovaný, no jasný a prirodzený. Cenzúra mu však zakázala publikovanie príbehu o Manon Lescaut.
V Holandsku bol obvinený z podvodov, preto odišiel do Británie. V roku 1733 sa mu vďaka podpore princa de Conti z rodu Bourbonovcov podarilo vrátiť do Francúzska, kde sa zmieril i s cirkvou. Začal vydávať časopis Le Pour et le Contre, ktorý mal zoznamovať Francúzsko s Britániou a Britmi. Nevrátil sa však už do kláštora, vo svete nadobudol zvučné meno spisovateľa, vďaka čomu sa stal chránencom a spovedníkom svojho patróna de Conti. Stal sa redaktorom, prekladateľom (najmä anglických autorov), publicistom a svoj časopis vydával až do roku 1740.
Jeho literárne dielo sa rozrástlo až na 200 zväzkov (z toho 50 zväzkov prekladov), no i napriek tomu žil v biede a núdzi. V roku 1741 bol opäť nútený opustiť Francúzsko, musel ujsť pred veriteľmi do dnešného belgického Bruselu, ale už o rok neskôr sa mohol zasa vrátiť. Pri reedícii v roku 1753 premenoval posledný diel svojich pamätí na Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescaut a v roku 1755 tento nový variant Manon Lescaut prepracoval tak, aby sa páčil inkvizičnej cenzúre. V roku 1754 sa stal priorom benediktínskeho opátstva St. Georges de Gesnes vo Francúzsku.
Posledné roky života prežil L'Abbé Prévost v dedinke Vineuil-Saint–Firmin. Cestou z benediktínskeho kláštora, kde chodil pracovať, v lese pri Chantilly, dostal mozgovú príhodu a po na jej následky 25. novembra 1763 skonal.
Antoine François Prévost, alebo aj Antoine François Prévost d'Exiles, sa narodil 1. apríla 1697 v obci Hesdin v departemente Pas-de-Calais vo Francúzsku. Prídomok d'Exiles si pridal k menu sám počas svojho exilu v Holandsku. Známy bol aj ako L'Abbé Prévost.
Štúdium začal v rodnom meste a vďaka výborným výsledkom vstúpil ako novic do jezuitského rádu. V roku 1717 vstúpil do armády. Niekoľkokrát vystriedal službu v armáde a v kláštore, nakoniec zložil v roku 1721 rehoľný sľub v Ráde svätého Benedikta. Potom vyučoval a pracoval v Saint-Germain v Paríži. V roku 1727 bol nútený odísť do Británie, keď mu nedovolili prestúpiť do menej prísnej clunyjskej rehole. Tu sa živil ako spisovateľ a vyšli mu prvé štyri zväzky diela Pamäti urodzeného muža (Aventures d’un homme de qualité).
Neskôr sa presunul do Holandska, kde mu v roku 1731 vyšiel román Anglický filozof alebo príbehy pána Clevelanda (Histoire de monsieur Cleveland) a ďalšie tri diely Pamätí urodzeného muža, z ktorých posledný diel obsahuje samostatnú poviedku: Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescaut (Histoire du chevalier des Grieux et de Manon Lescaut) o neodolateľnom čare lásky. Jeho štýl písania bol spontánny, improvizovaný, no jasný a prirodzený. Cenzúra mu však zakázala publikovanie príbehu o Manon Lescaut.
V Holandsku bol obvinený z podvodov, preto odišiel do Británie. V roku 1733 sa mu vďaka podpore princa de Conti z rodu Bourbonovcov podarilo vrátiť do Francúzska, kde sa zmieril i s cirkvou. Začal vydávať časopis Le Pour et le Contre, ktorý mal zoznamovať Francúzsko s Britániou a Britmi. Nevrátil sa však už do kláštora, vo svete nadobudol zvučné meno spisovateľa, vďaka čomu sa stal chránencom a spovedníkom svojho patróna de Conti. Stal sa redaktorom, prekladateľom (najmä anglických autorov), publicistom a svoj časopis vydával až do roku 1740.
Jeho literárne dielo sa rozrástlo až na 200 zväzkov (z toho 50 zväzkov prekladov), no i napriek tomu žil v biede a núdzi. V roku 1741 bol opäť nútený opustiť Francúzsko, musel ujsť pred veriteľmi do dnešného belgického Bruselu, ale už o rok neskôr sa mohol zasa vrátiť. Pri reedícii v roku 1753 premenoval posledný diel svojich pamätí na Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescaut a v roku 1755 tento nový variant Manon Lescaut prepracoval tak, aby sa páčil inkvizičnej cenzúre. V roku 1754 sa stal priorom benediktínskeho opátstva St. Georges de Gesnes vo Francúzsku.
Posledné roky života prežil L'Abbé Prévost v dedinke Vineuil-Saint–Firmin. Cestou z benediktínskeho kláštora, kde chodil pracovať, v lese pri Chantilly, dostal mozgovú príhodu a po na jej následky 25. novembra 1763 skonal.
