Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa viceprezidenta Európskeho zväzu lekárnikov Štefana Krchňáka sa na európskej úrovni reexportu liekov zabrániť nedá.
Autor TASR
Žilina 19. októbra (TASR) – Reexport liekov zo Slovenska do zahraničia už nadobudol charakter pandémie. Slovenskí pacienti sú doslova ohrození nedostatkom liekov. Pri príležitosti dnešného 14. Lekárnického kongresu v Žiline to povedal predseda predstavenstva Unipharmy a člen Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Tomislav Jurik.
„Nie sú to len onkologiká, často sú to aj lieky na špeciálne ochorenia. Ministerstvo zdravotníctva deklaruje, že sa exportuje len jedno percento liekov. Je to pravda, čo sa týka kusov, ale vo finančnom vyjadrení sa reexportuje vyše 30 percent liekov. Pociťujeme obrovský nedostatok vybraných liekov na celom Slovensku a pacienti v dôsledku toho, že sa lieky reexportujú do bohatších krajín Európskej únie, sú liečení často neúčinnými náhradami alebo neliečení vôbec,“ konštatoval Jurik s tým, že slovenské lacné lieky vyvážajú nesvedomití obchodníci do zahraničia, kde ich predávajú s obrovskými ziskami.
Podľa súčasného viceprezidenta a designovaného prezidenta Európskeho zväzu lekárnikov Štefana Krchňáka sa na európskej úrovni reexportu liekov zabrániť nedá, pretože by to odporovalo jednému zo základných princípov Európskej únie (EÚ) – voľnému pohybu osôb, tovarov a služieb. „Ale to, čo sa nedá zakázať na európskej úrovni, sa dá veľmi dobre regulovať. Preto určité regulačné opatrenia vo forme legislatívnych zmien by boli vítané v každej krajine. U nás už takéto opatrenie máme, treba ho však začať používať oveľa efektívnejšie, ako sa používa dnes,“ zdôraznil Krchňák.
Dnešný Lekárnický kongres ponúkol podľa Jurika lekárnikom aj odporúčania, ako zefektívniť fungovanie slovenských lekární pri zachovaní kvality poskytovania odbornej zdravotnej starostlivosti. „Mali sme vynikajúci zákon o liekoch z roku 1998, ktorý EÚ odporúčala všetkým asociovaným krajinám ako vzor. Bohužiaľ, tento zákon bol totálne liberalizovaný, v dôsledku čoho narástol počet lekární s obrovskými negatívami pre pacientov. I preto sa lekárne stávajú obchodmi, a nie zdravotníckymi zariadeniami. Väčšinu slovenských lekární vlastnia nelekárnici, ktorí do nich vtláčajú pečať obchodu a používajú nekalé obchodné praktiky,“ uzavrel Jurik.
Podľa informácií Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) z minulého týždňa sa zo Slovenska za 1. polrok 2013 vyviezlo necelé percento z asi 50 miliónov spotrebovaných balení liekov, ktoré sú hradené zo zdravotného verejného poistenia. Na porovnanie, v susednom Česku export za 1. kvartál predstavoval asi osem percent zo 60 miliónov spotrebovaných balení, uviedol riaditeľ ŠÚKL Ján Mazag. Ústav zistil, že skutočný export bol oveľa nižší, ako uvádzali oznámenia o zámere vyviezť lieky zo Slovenska.
„Nie sú to len onkologiká, často sú to aj lieky na špeciálne ochorenia. Ministerstvo zdravotníctva deklaruje, že sa exportuje len jedno percento liekov. Je to pravda, čo sa týka kusov, ale vo finančnom vyjadrení sa reexportuje vyše 30 percent liekov. Pociťujeme obrovský nedostatok vybraných liekov na celom Slovensku a pacienti v dôsledku toho, že sa lieky reexportujú do bohatších krajín Európskej únie, sú liečení často neúčinnými náhradami alebo neliečení vôbec,“ konštatoval Jurik s tým, že slovenské lacné lieky vyvážajú nesvedomití obchodníci do zahraničia, kde ich predávajú s obrovskými ziskami.
Podľa súčasného viceprezidenta a designovaného prezidenta Európskeho zväzu lekárnikov Štefana Krchňáka sa na európskej úrovni reexportu liekov zabrániť nedá, pretože by to odporovalo jednému zo základných princípov Európskej únie (EÚ) – voľnému pohybu osôb, tovarov a služieb. „Ale to, čo sa nedá zakázať na európskej úrovni, sa dá veľmi dobre regulovať. Preto určité regulačné opatrenia vo forme legislatívnych zmien by boli vítané v každej krajine. U nás už takéto opatrenie máme, treba ho však začať používať oveľa efektívnejšie, ako sa používa dnes,“ zdôraznil Krchňák.
Dnešný Lekárnický kongres ponúkol podľa Jurika lekárnikom aj odporúčania, ako zefektívniť fungovanie slovenských lekární pri zachovaní kvality poskytovania odbornej zdravotnej starostlivosti. „Mali sme vynikajúci zákon o liekoch z roku 1998, ktorý EÚ odporúčala všetkým asociovaným krajinám ako vzor. Bohužiaľ, tento zákon bol totálne liberalizovaný, v dôsledku čoho narástol počet lekární s obrovskými negatívami pre pacientov. I preto sa lekárne stávajú obchodmi, a nie zdravotníckymi zariadeniami. Väčšinu slovenských lekární vlastnia nelekárnici, ktorí do nich vtláčajú pečať obchodu a používajú nekalé obchodné praktiky,“ uzavrel Jurik.
Podľa informácií Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) z minulého týždňa sa zo Slovenska za 1. polrok 2013 vyviezlo necelé percento z asi 50 miliónov spotrebovaných balení liekov, ktoré sú hradené zo zdravotného verejného poistenia. Na porovnanie, v susednom Česku export za 1. kvartál predstavoval asi osem percent zo 60 miliónov spotrebovaných balení, uviedol riaditeľ ŠÚKL Ján Mazag. Ústav zistil, že skutočný export bol oveľa nižší, ako uvádzali oznámenia o zámere vyviezť lieky zo Slovenska.
