V autobiografickej knihe Autopsie (pitva režiséra) Herz rozpráva nielen o pozadí vzniku svojich filmov.
Autor TASR
Bratislava 4. apríla (TASR) - Autobiografickú knihu Autopsie (pitva režiséra) predstaví osobne v bratislavskom Kine Lumiére Juraj Herz. Prezentácia publikácie, ktorá je otvorenou výpoveďou o režisérovej kariére a podmienkach vzniku jeho diel, sa uskutoční vo štvrtok 7. apríla. Súčasťou podujatia bude projekcia filmu Spalovač mrtvol (1968) a následná diskusia s režisérom. "Juraj Herz je jedným z mála československých 'žánrových režisérov'. Aj keď nenakrúca výlučne horory, v jeho tvorbe cítiť ich silný vplyv. Prvky trileru a hororu šikovne vnáša do drám či rozprávok," charakterizuje dielo Juraja Herza Rastislav Steranka, kurátor Filmotéky Kina Lumiére.
Herz vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na pražskej DAMU v ročníku spolu s Janom Švankmajerom. Vo filme začínal ako herec a asistent réžie, spolupracoval napríklad s režisérmi Jánom Kadárom a Elmarom Klosom na filmoch Obžalovaný (1964) a Obchod na korze (1965)). Samostatne debutoval stredometrážnym hraným filmom Sběrné surovosti (1965) a v roku 1966 nakrútil svoj prvý hraný dlhometrážny film Znamení Raka. "Aj keď Herz nakrúcal v období československej novej vlny, nikdy sa oficiálne nestal jedným z jej predstaviteľov. Podľa vlastných slov ho tvrdé jadro novej vlny neakceptovalo, keďže nebol vyštudovaný filmový režisér. Morbídne groteskný a expresionistický Spalovač mrtvol či temná, podivná a farbami hýriaca Morgiana sú však neodškriepiteľnými majstrovskými dielami, ktoré inšpirujú ďalšie generácie nielen československých filmárov," vysvetľuje Steranka, ktorý knižnú prezentáciu spestrí prednáškou o tvorbe režiséra.
Juraj Herz nakrútil viac než 30 dlhometrážnych filmov. Získal desiatky ocenení doma aj v zahraničí, napríklad za snímky Spalovač mrtvol a Panna a netvor (1978) Zlatú medailu v Sitges. Je tiež držiteľom Zlatého Huga z MFF v Chicagu za Morgianu (1972), nominovaný bol aj na Zlatú palmu na MFF v Cannes za Petrolejové lampy (1971) a na Zlatého medveďa na MFF Berlín za Den pro mou lásku (1976). Patrí mu aj Krištáľový glóbus z MFF Karlovy Vary 2010 za umelecký prínos svetovej kinematografii.
V autobiografickej knihe Autopsie (pitva režiséra) Herz rozpráva nielen o pozadí vzniku svojich filmov. Jeho spomienky sú aj svedectvom o nedávno minulej dobe a o podmienkach, v ktorých žili a tvorili českí a slovenskí filmári a divadelníci druhej polovice 20. storočia. Spoluautorom knihy je dramaturg a scenárista Jan Drbohlav, ktorý s Herzom spolupracoval na filme Habermannův mlyn (2010) a o rok neskôr na divadelnej adaptácii režisérovej rozprávky Deváté srdce (1978). "Prezentácia publikácie sa uskutoční za ich osobnej účasti, špeciálnym hosťom večera bude kameraman Dodo Šimončič, ktorý s Jurajom Herzom nakrútil viacero filmov, medzi nimi aj divácky obľúbené Sladké hry minulého leta či Sladké starosti," informovala TASR Simona Nôtová zo Slovenského filmového ústavu (SFÚ).
Večer z cyklu Filmový kabinet pod názvom Herzovo žánrové panoptikum sa začne o 18.00. V apríli si diváci budú môcť pozrieť pod týmto názvom vo Filmotéke Kina Lumiére celkovo desať filmov J. Herza.
Herz vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na pražskej DAMU v ročníku spolu s Janom Švankmajerom. Vo filme začínal ako herec a asistent réžie, spolupracoval napríklad s režisérmi Jánom Kadárom a Elmarom Klosom na filmoch Obžalovaný (1964) a Obchod na korze (1965)). Samostatne debutoval stredometrážnym hraným filmom Sběrné surovosti (1965) a v roku 1966 nakrútil svoj prvý hraný dlhometrážny film Znamení Raka. "Aj keď Herz nakrúcal v období československej novej vlny, nikdy sa oficiálne nestal jedným z jej predstaviteľov. Podľa vlastných slov ho tvrdé jadro novej vlny neakceptovalo, keďže nebol vyštudovaný filmový režisér. Morbídne groteskný a expresionistický Spalovač mrtvol či temná, podivná a farbami hýriaca Morgiana sú však neodškriepiteľnými majstrovskými dielami, ktoré inšpirujú ďalšie generácie nielen československých filmárov," vysvetľuje Steranka, ktorý knižnú prezentáciu spestrí prednáškou o tvorbe režiséra.
Juraj Herz nakrútil viac než 30 dlhometrážnych filmov. Získal desiatky ocenení doma aj v zahraničí, napríklad za snímky Spalovač mrtvol a Panna a netvor (1978) Zlatú medailu v Sitges. Je tiež držiteľom Zlatého Huga z MFF v Chicagu za Morgianu (1972), nominovaný bol aj na Zlatú palmu na MFF v Cannes za Petrolejové lampy (1971) a na Zlatého medveďa na MFF Berlín za Den pro mou lásku (1976). Patrí mu aj Krištáľový glóbus z MFF Karlovy Vary 2010 za umelecký prínos svetovej kinematografii.
V autobiografickej knihe Autopsie (pitva režiséra) Herz rozpráva nielen o pozadí vzniku svojich filmov. Jeho spomienky sú aj svedectvom o nedávno minulej dobe a o podmienkach, v ktorých žili a tvorili českí a slovenskí filmári a divadelníci druhej polovice 20. storočia. Spoluautorom knihy je dramaturg a scenárista Jan Drbohlav, ktorý s Herzom spolupracoval na filme Habermannův mlyn (2010) a o rok neskôr na divadelnej adaptácii režisérovej rozprávky Deváté srdce (1978). "Prezentácia publikácie sa uskutoční za ich osobnej účasti, špeciálnym hosťom večera bude kameraman Dodo Šimončič, ktorý s Jurajom Herzom nakrútil viacero filmov, medzi nimi aj divácky obľúbené Sladké hry minulého leta či Sladké starosti," informovala TASR Simona Nôtová zo Slovenského filmového ústavu (SFÚ).
Večer z cyklu Filmový kabinet pod názvom Herzovo žánrové panoptikum sa začne o 18.00. V apríli si diváci budú môcť pozrieť pod týmto názvom vo Filmotéke Kina Lumiére celkovo desať filmov J. Herza.