Bratislava 10. júla (Teraz.sk) – Parlament aktuálne rokuje o vykonávacom zákone, ktorým by v praxi realizoval ústavnú požiadavku zastropovať vek odchodu do dôchodku. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera (Smer-SD) si to bude vyžadovať viacero legislatívnych zmien. „Z hľadiska vykonávacích predpisov po prijatí ústavnej zmeny, tie sú už v Národnej rade v druhom čítaní. Vykonávací zákon by mal byť definitívne schválený v septembri a účinný od 1.októbra,“ povedal 8. júla v diskusii na Tablet.tv Richter.

„Sú tam ešte dva problémy u dvoch ročníkov žien, roky narodenia 1958 a 1959, kedy vzhľadom na doterajší zákon a jeho nastavenie, je riešenie odchodu do dôchodku skokové. Mám ambíciu tieto veci riešiť ešte v druhom a treťom čítaní,“ konštatoval minister.

„Asi budeme musieť prikročiť k tomu, že zrušíme Kaníkovu reformu z roku 2004, asi zrušíme aj automat, to bol môj návrh, ktorý riešil otázku strednej doby dĺžky dožitia a aj poslednú novelu z dielne Mosta-Híd, podľa ktorej sa má každý rok vek odchodu do dôchodku posúvať o dva mesiace. Teraz to musíme zosúladiť s ústavným zákonom. A ústavný zákon a jeho vykonávacie predpisy určia nový postup, aby to bolo čo naobjektívnejšie,“ spresnil Richter.




Na otázku, či zmeny majú v parlamente zabezpečenú podporu, minister odpovedal, že poslanecká novela tohto vykonávacieho zákona v parlamente v prvom čítaní bez problémov prešla, dokonca aj hlasmi opozície. „Bude sa o tom ešte dlho diskutovať na výboroch, najmä na gestorskom, sociálnom výbore. Hoci je to poslanecká novela, budem mať záujem tam byť osobne, alebo pán štátny tajomník. Som presvedčený, že zákon prejde. On je totiž nevyhnutný pre to, aby sa vedela garantovať ústava a vykonávacími predpismi zabezpečiť,“ zdôraznil minister.

Hoci vek odchodu do dôchodku zastropovala aktuálna vládna väčšina, náklady tohto opatrenia bude musieť riešiť až niektorá z budúcich vlád. Podľa Richtera však bolo toto opatrenie dôležité na ochranu budúcich dôchodcov, ktorí vo vysokom veku už nemusia byť zo zdravotných dôvodov schopní pracovať. Je presvedčený, že ekonomický vývoj umožní dôchodkový strop v praxi dodržať.

„Keď som pred ôsmimi rokmi nastupoval do funkcie, bol schodok Sociálnej poisťovne 1,5 mld. eur, ktoré dával zo svojho rozpočtu štát, aby Sociálna poisťovňa vedela vyplatiť dôchodky. Tohto roku máme vyrovnaný rozpočet Sociálnej poisťovne. Čo sa stalo? O okolo 300.000 ľudí viac robí,“ vysvetľuje Richter..

Vývoj do roku 2030 bude podľa neho ešte priaznivý a na dôchodky sa bude dávať ešte nižší podiel HDP ako v minulosti. „Ale vývoj po roku 2030 až do roku 2050 bude postupne, vzhľadom na starnutie obyvateľstva, naberať iný kurz. Ale kto dokáže dnes prognózovať rok 2050 z hľadiska vývoja ekonomiky a trhu práce? Nehovoriac už o tom, že dnes nemeckí kolegovia veľmi vážne pripravujú akési odvody za ľudí, ktorých v práci nahradili roboty. Ak jeden robot nahradí desať ľudí, tak bude fabrika odvádzať istý príspevok do dôchodkového zabezpečenia. Možností z hľadiska budúcnosti je veľa,“ tvrdí Richter.

„Stredná doba dĺžky dožitia na Slovensku je u žien 80 a u mužov 73-74 rokov. Ale dĺžka dožitia v zdraví, teda v pracovnej kondícii je plus-mínus rovnaká u mužov aj u žien, na úrovni 57 rokov. V tom sme na chvoste Európy. Z pozície trhu práce nie je dôležité, koľko sa budeme dožívať, ale dokedy budeme schopní pracovať. Je to potrebné zastropovať, aby nemuseli pracovať tí ľudia, ktorí už nemôžu, sú opotrebovaní,“ dodáva minister.

Upozorňuje, že zastropovanie nie je povinnosť ukončiť pracovný pomer, ale možnosť odísť na dôchodok. „Kto bude chcieť a vládať, môže pracovať aj ďalej. A ďalšia vec, ktorú sme tam doplnili, je otázka výchovy detí,“ povedal Richter. Matka, ktorá vychovala dieťa, a v niektorých prípadoch dokonca otec dieťaťa, budú môcť odísť do dôchodku skôr. „Za každé vychované dieťa pol roka, za tri deti rok a pol skôr odchodu do dôchodku,“ povedal Richter s tým, že ak deti minimálne desať rokov vychováva otec, napríklad v prípade úmrtia manželky, vzťahuje sa toto ustanovenie aj na neho.

Sociálny balíček a vianočný príspevok

Smer-SD sa Mostom-Híd a SNS dohodol na celom balíku sociálnych opatrení. Richter odmieta, že motiváciou jeho strany podporiť sociálny balíček boli blížiace sa parlamentné voľby. „Tá argumentácia je ako obohratá platňa. My takéto systémové opatrenia prijímame každý rok, teda aj vlani, predvlani, aj počas vlády Roberta Fica, keď bol Smer vo vláde sám,“ tvrdí minister.

„Z pozície rezortu práce, ktorý je na týchto sociálnych opatreniach najviac zainteresovaný, sa snažíme vykrývať jednotlivé sociálne skupiny. Ak ideme riešiť mladé rodiny a zlepšovať ich ekonomické postavenie prostredníctvom dávok, príspevkov smerom k deťom, treba to vyvážiť opatreniami smerom k tým, ktorí si už svoje odrobili, teda dôchodcom. A prierezovo pomáhať tým, ktorým život priniesol ťažké zdravotné postihnutie, ktorí sa nevedia o seba úplne sami postarať,“ povedal Ján Richter.

„Otázka vždy je, do akej miery na to štátny rozpočet má alebo nemá. V súčasnosti sa ekonomike darí a preto je našim záujmom, aby sme ekonomické bohatstvo prerozdelili a pomohli istým sociálnym skupinám. Rezort práce má záujem systémovo riešiť jednotlivé sociálne skupiny. A nie iba rok pred voľbami, ale v priebehu každého jedného roka,“ dodáva.

Na otázku, či je napríklad vianočný príspevok dôchodcom dá považovať za systémové opatrenie, alebo skôr v rámci roka jednorazovú podporu s cieľom umožniť dôchodcom nakúpiť darčeky, Richter odpovedal, že vianočný čas je naozaj špecifický. „Asi by som klamal, keby som hovoril, že nie. Vianoce sú špecifické a bol by som rád, aby každý dedko či babka mali prostriedky na to, aby mohli svojim vnúčatám kúpiť aspoň nejaké skromné darčeky,“ povedal.

„Ale hlavne je to v maximálnej možnej miere prosolidárne opatrenie. Preto ich nedostávajú všetci. Nie je to dôchodková dávka, ale štátna sociálna dávka. Bola zavedená za čias pani ministerky Tomanovej, vianočný príspevok vydržal aj za môjho predchodcu počas pravicovej vlády, pána ministra Mihála. Nezrušili to, naopak, ďalej rozvíjali. Ja som veľmi rád, že sme sa dostali do štádia, kedy hovoríme o tom, že by sme chceli z tohto vianočného príspevku urobiť trinásty dôchodok,“ naznačil Richter.

„Teda zo štátnej dávky dôchodkovú dávku. Dnes sme sa dostali na úroveň, že aj ten, čo dostáva 658 eur mesačne ešte dostane vianočný príspevok, aj keď v tej najnižšej výške. Ak sa vypracuje legislatíva a prejdeme na 13. dôchodok, už budú riešení všetci dôchodcovia. Možno sa, vzhľadom na finančné možnosti, nepôjde hneď na výšku sto percent mesačného dôchodku,“ dodal. Aktuálne by sa mal maximálny vianočný príspevok zvýšiť na 200 eur a nárok naň budú mať všetci s príjmom do 65 percent priemerného dôchodku namiesto dnešných 60.

Rodičovský príspevok a obedy zadarmo

Smer-SD navrhuje aj výrazné zvýšenie rodičovského príspevku. Dôvod je ten, že pre matku, ktorá pred odchodom na materskú pracovala, je skokový prechod z materskej na oveľa nižší rodičovský príspevok náročný. Preto by mal pre matky, ktoré pred odchodom na materskú pracovali, stúpnuť o 150 eur na úroveň 370,70 eur. V prípade nepracujúceho rodiča stúpne príspevok tiež, ale len o 50 eur.

„My sme materskú dostali na úroveň 75 percent predchádzajúceho zárobku. Je to vlastne predchádzajúci čistý príjem matky. Sme dnes z hľadiska krajín Európskej únie v prvej trojke krajín, ktoré majú materskú dávku stanovenú takto vysoko,“ uviedol Richter.

„Na rade ministrov práce sme dva rokovali, aby sme stanovili minimálnu dobu materskej v EÚ na 14 týždňov, ale neboli sme schopní sa dohodnúť. Dnes je v Európskej únii dokonca jedna krajina, ktorá má len týždeň materskej dovolenky. My máme 34 týždňov a až do výšky zárobku, ktorý matka predtým mala,“ pripomína.

„Ale po materskej, keď rodina prechádza na rodičovský príspevok, nastáva veľký skok. Preto bolo nevyhnutné takto radikálne zvýšiť rodičovský príspevok. Od návrhov opozície sa líšime v tom, že zavádzame dva stupne. Matka, ktorá pred tým pracovala a mala nárok na materskú, bude mať nárok na vyšší príspevok. Chceme viac motivovať tých, ktorí pred tým pracovali, ako tých, čo nepracovali,“ vysvetľuje minister.

Dodáva, že dlhodobou stratégiou jeho rezortu je nastavovať pravidlá tak, aby bolo výhodnejšie pracovať hoci aj za minimálnu mzdu, ako poberať dávky. „Urobili sme jedno opatrenie, za ktoré som bol v minulosti kritizovaný a dokonca som sa dostal na ústavný súd, keď sme zaviedli povinnú aktiváciu pre tých, čo berú dávku v hmotnej núdzi. Teda povinnosť odpracovať nejakých 32 hodín pri upratovaní obce či mesta a podobne. Naučili sme tých ľudí ráno vstávať, niesť určitú zodpovednosť, získali určité pracovné návyky. A čo sa stalo? Zo 187.000 poberateľov dávok v hmotnej núdzi je dnes 62.000 a ostatní sa zamestnali,“ tvrdí Richter.

Jeho strana avizuje aj 100 eur príspevok pre prvákov a výrazne medializovaný bol plán obedov zadarmo... Ukazuje sa však, že s realizáciou napríklad obedov zadarmo môžu byť problémy, školy môžu mať ťažkosti zvládnuť nárast stravníkov.

„V prvom rade musia byť pripravené samosprávy, respektíve zriaďovatelia, lebo sú aj súkromné a cirkevné základné školy. Od 1. januára začali obedy zdarma fungovať v materských školách. Tam ten tlak nebol veľmi veľký, lebo takmer 90 percent detí, ktoré predtým do materskej školy chodili, chodili zároveň aj na obedy. Dnes chodí na obedy 100 percent detí v materských školách,“ reaguje Richter.

„Čo sa týka základných škôl, vyšli sme v ústrety ZMOS-u, ktorý nás žiadal o pol roka na prípravu. Aby vedeli od 1. septembra plniť túto úlohu. Ona nebola úplne nová, školský zákon hovorí, že ak rodič prejaví záujem, škola je povinná žiakovi zabezpečiť teplú stravu. Ak by teoreticky nastala situácia, že by záujem malo 100 percent rodičov, museli to zabezpečovať aj predtým. Je to, samozrejme, len teória, najmä staršie deti od šiesteho ročníka vyššie ani zďaleka nechodia na obedy v takých množstvách,“ priznal Richter.

Na severe Európy, v Škandinávii, sú však podľa neho školské obedy zadarmo realitou už tridsať rokov. „Má to aj svoje úskalia, musíme sa na ne pripraviť. Podali sme pomocnú ruku všetkým zriaďovateľom a rezort práce pripravil projekt, ktorý už beží. Ak má niekto záujem prijať napríklad pomocníkov do kuchyne, vyšli sme v ústrety a dokonca budeme rok spolufinancovať aj mzdy. My ich kompletne odborne pripravíme, budú mať hygienický preukaz a všetky náležitosti, aby v takomto prostredí mohli robiť. Očakávame, že sa takto zamestná tisícka ľudí, ktorí sú dnes vedení na úradoch práce,“ uviedol minister.

„Možno budú niekde obedy na dve smeny, najprv sa najedia mladšie deti, potom staršie. Ak sa logistika dokáže dobre pripraviť, som presvedčený, že to o rok budeme hodnotiť ako dobrý počin,“ dodal Richter. „Ak počet stravníkov stúpne len o desať percent, a hlavne v kategórii starších detí, tak je to úspech. V žiadnom prípade neočakávam 100 percent. Od prvého septembra sme pripravení financovať sto percent a potom sa bude prehodnocovať reálny počet detí a v ďalšom období budeme platiť na reálne počty obedov,“ uzavrel.

Náklady na balíček a Európsky orgán práce

Balík sociálnych opatrení však nebude zadarmo, minister odhaduje náklady pre tento kalendárny rok na 500-550 miliónov eur. „Ale popri ekonomike je dôležitá aj sociálna oblasť. Stále tvrdím, že čo je prosociálne, je aj ekonomické. Ak riešime situáciu mladých rodín, dôchodcov, či ťažko zdravotne postihnutých, hľadáme spôsob, ako vyrovnať dopady ich stavu, tak to je aj proekonomické. My sme zvýšili opatrovné až na čistý príjem minimálnej mzdy, máme záujem, aby sa dcéra postarala o matku, prípadne o otca. Je to vždy lepšie, keď sa o neho bude starať v domácom prostredí, ako by sme ho mali niekde odložiť. Aj ekonomicky je to výhodné,“ povedal Richter.

Na priamu otázku, či nie je ohrozený pôvodný zámer mať tento rok vyrovnaný rozpočet, Richter odpovedal, že to definitívne ukáže až jesenná prognóza. „V septembri sa bude robiť nová prognóza vývoja ekonomiky, HDP a ďalších vecí, čo s tým súvisia. Potom sa bude dať konkrétnejšie pomenovať, či dokážeme zabezpečiť vyrovnaný rozpočet, alebo tam bude nejaký deficit, ale ja osobne očakávam, že nejaký minimálny deficit tam bude,“ priznal.

V diskusii sa vrátil aj k prvej európskej inštitúcii, ktorá bude sídliť na Slovensku, Európskemu orgánu práce. „My a Cyprus sme posledné dve krajiny z rozširovania v roku 2004, ktorá nemajú žiadnu európsku inštitúciu. Pre mňa je dôležité, že toto je novovznikajúca inštitúcia, ktorá bude mať na dlhé roky plné opodstatnenie. To nie je iba 143 zamestnancov, budú sa tu sústreďovať experti na zamestnávanie. Budú riešiť veci ako je sociálny dumping. Aby niektorí ľudia, keď prídu do pracovného prostredia vo vedľajšej krajine, neboli znevýhodnení,“ povedal Richter.

„Tým, že nám bolo priznané sídlo Európskeho orgánu práce, sa stáva Bratislava doslova centrom Európskej únie pre pracovné zákonodarstvo a sociálne zabezpečenie. Odtiaľto pôjdu hlavné podnety na tvorbu európskych smerníc tak pre rady ministrov práce a následne pre Európsky parlament,“ uzavrel s tým, že pri získavaní podpory pre Slovensko za tri mesiace precestoval dve desiatky krajín Európskej únie.