Ukazujú to údaje Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Autor TASR
Bratislava 25. februára (TASR) - Rodičia na Slovensku najčastejšie odmietajú dať svoje deti zaočkovať vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Ukazujú to údaje Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Ide o trojzložkovú očkovaciu látku, ktorá by sa mala deťom podávať medzi 14. až 17. mesiacom života. Preočkovanie je v 11. rokoch. Odporcovia očkovania tvrdia, že sa môže podpísať pod vznik autizmu. ÚVZ SR zase poukazuje na viacero svetových štúdií, ktoré to nepotvrdili.
Očkovanie tzv. MMR vakcínou odmietla pre svojho syna aj mamička Mária z Bratislavy. "Rozhodla som sa neočkovať podľa očkovacieho kalendára," povedala s tým, že termín očkovania sa najprv prekrýval s nástupom do jaslí, kde hrozili virózy a následne so začiatkom chrípkovej sezóny. Ako hovorí, nezdalo sa jej bezpečné dať v takomto období svoje dieťa zaočkovať. Pre odmietnutie očkovania tak musela zaplatiť pokutu plus trovy konania asi 50 eur.
Dominujú veľké mestá
Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie v Bratislavskom a Košickom kraji, priblížila hovorkyňa ÚVZ SR Lenka Skalická. Údaje, koľko pokút preto udelia regionálne úrady verejného zdravotníctva, ÚVZ SR nezbiera. Posledné dáta má k dispozícii z roku 2012, vtedy sa zaznamenalo 1011 podaní v súvislosti s odmietnutím povinného očkovania. V roku 2012 a prvom štvrťroku 2013 sa uložilo 235 pokút za takmer 19.000 eur.
Mamička Lucia, ktorá býva neďaleko hlavného mesta, nedala svoju dcéru zaočkovať proti žiadnemu ochoreniu. Podľa jej slov na to nevidí dôvod, keďže dieťa 14 mesiacov kojila a má vynikajúcu imunitu. "Nikto vám nepovie a ani nemôže vedieť povedať, aké sú možné negatívne účinky danej vakcíny v blízkej či ďalekej budúcnosti," argumentuje svoje rozhodnutie. Za to zaplatila zatiaľ pokutu 66 eur plus 16 eur za trovy konania. Rovnako chce postupovať aj v prípade nenarodeného syna.
Žilinčania Milan a Mária majú na očkovanie svojich detí zase iný pohľad, všetky s dvoma dcérami absolvujú. "Očkovanie berieme ako samozrejmosť pre ochranu detí. Vieme, že môže mať negatívne vedľajšie účinky. Ale to majú aj všetky ostatné lieky a niektoré sú snáď ešte horšie ako tie, čo sa pripisujú očkovaniu. Veríme, že očkovať je lepšie ako neočkovať, lebo prevencia je lepšia ako riešenie prípadných ochorení," zdôvodňujú svoj prístup.
Nárast počtu rodičov, ktorí odmietajú povinné očkovanie, môže mať podľa ÚVZ SR niekoľko dôvodov. Má ísť aj o nárast antivakcinačných aktivít, téme sa viac venujú aj médiá. Na Slovensku pôsobí napríklad občianske združenie Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania. To na svojom webe prináša informácie o následkoch očkovania, zložení vakcinačných látok, či skúseností rodičov s nežiaducimi účinkami. Okrem toho poukazuje, že vo viacerých vyspelých krajinách povinné očkovanie neexistuje, ale sa iba odporúča. Zaočkovanosť tam má byť napriek tomu vysoká. Iniciatíva žiada, aby sa aj slovenskí rodičia mohli slobodne rozhodnúť, či dajú, alebo nedajú deti zaočkovať.
Podiel majú aj Rómovia
Nárast neočkovaných detí má byť aj výsledkom nezodpovedného prístupu rómskych rodičov k očkovaniu či migrácia rómskych detí. Medzi ďalšie dôvody patrí aj uplatňovanie dočasných alebo trvalých kontraindikácií vo väčšine prípadov detským neurológom i dlhodobý pobyt v zahraničí.
Pravidelné povinné očkovanie detí v SR sa vykonáva proti desiatim infekciám, a to proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám, pneumokokovým invazívnym infekciám, osýpkam, príušniciam a rubeole. Tieto očkovania sú zo zákona povinné. Či je to v súlade s ústavou, v súčasnosti preveruje Ústavný súd SR. Ak rodičia nedajú svoje dieťa zaočkovať, hrozí im pokuta 331 eur. Podľa Skalickej sa o doplnení ďalšieho povinného očkovania neuvažuje.
Očkovania sa nedávno zastali lekárske organizácie. Prezídiá Slovenskej lekárskej spoločnosti a Slovenskej lekárskej komory vydali spoločné stanovisko, v ktorom podporujú očkovanie detí a dospelých na Slovensku s tým, že zabraňuje vzniku a šíreniu ochorení, patrí k najdôležitejším výdobytkom modernej medicíny a jeho zásluhou významne klesol výskyt infekčných ochorení. Podľa ÚVZ SR spochybňovanie imunizácie a imunizačných programov neuváženými vyhláseniami môže závažným spôsobom ohroziť zdravie detskej populácie a priniesť návrat vymiznutých infekčných ochorení.
Očkovanie tzv. MMR vakcínou odmietla pre svojho syna aj mamička Mária z Bratislavy. "Rozhodla som sa neočkovať podľa očkovacieho kalendára," povedala s tým, že termín očkovania sa najprv prekrýval s nástupom do jaslí, kde hrozili virózy a následne so začiatkom chrípkovej sezóny. Ako hovorí, nezdalo sa jej bezpečné dať v takomto období svoje dieťa zaočkovať. Pre odmietnutie očkovania tak musela zaplatiť pokutu plus trovy konania asi 50 eur.
Dominujú veľké mestá
Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie v Bratislavskom a Košickom kraji, priblížila hovorkyňa ÚVZ SR Lenka Skalická. Údaje, koľko pokút preto udelia regionálne úrady verejného zdravotníctva, ÚVZ SR nezbiera. Posledné dáta má k dispozícii z roku 2012, vtedy sa zaznamenalo 1011 podaní v súvislosti s odmietnutím povinného očkovania. V roku 2012 a prvom štvrťroku 2013 sa uložilo 235 pokút za takmer 19.000 eur.
Mamička Lucia, ktorá býva neďaleko hlavného mesta, nedala svoju dcéru zaočkovať proti žiadnemu ochoreniu. Podľa jej slov na to nevidí dôvod, keďže dieťa 14 mesiacov kojila a má vynikajúcu imunitu. "Nikto vám nepovie a ani nemôže vedieť povedať, aké sú možné negatívne účinky danej vakcíny v blízkej či ďalekej budúcnosti," argumentuje svoje rozhodnutie. Za to zaplatila zatiaľ pokutu 66 eur plus 16 eur za trovy konania. Rovnako chce postupovať aj v prípade nenarodeného syna.
Žilinčania Milan a Mária majú na očkovanie svojich detí zase iný pohľad, všetky s dvoma dcérami absolvujú. "Očkovanie berieme ako samozrejmosť pre ochranu detí. Vieme, že môže mať negatívne vedľajšie účinky. Ale to majú aj všetky ostatné lieky a niektoré sú snáď ešte horšie ako tie, čo sa pripisujú očkovaniu. Veríme, že očkovať je lepšie ako neočkovať, lebo prevencia je lepšia ako riešenie prípadných ochorení," zdôvodňujú svoj prístup.
Nárast počtu rodičov, ktorí odmietajú povinné očkovanie, môže mať podľa ÚVZ SR niekoľko dôvodov. Má ísť aj o nárast antivakcinačných aktivít, téme sa viac venujú aj médiá. Na Slovensku pôsobí napríklad občianske združenie Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania. To na svojom webe prináša informácie o následkoch očkovania, zložení vakcinačných látok, či skúseností rodičov s nežiaducimi účinkami. Okrem toho poukazuje, že vo viacerých vyspelých krajinách povinné očkovanie neexistuje, ale sa iba odporúča. Zaočkovanosť tam má byť napriek tomu vysoká. Iniciatíva žiada, aby sa aj slovenskí rodičia mohli slobodne rozhodnúť, či dajú, alebo nedajú deti zaočkovať.
Podiel majú aj Rómovia
Nárast neočkovaných detí má byť aj výsledkom nezodpovedného prístupu rómskych rodičov k očkovaniu či migrácia rómskych detí. Medzi ďalšie dôvody patrí aj uplatňovanie dočasných alebo trvalých kontraindikácií vo väčšine prípadov detským neurológom i dlhodobý pobyt v zahraničí.
Pravidelné povinné očkovanie detí v SR sa vykonáva proti desiatim infekciám, a to proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám, pneumokokovým invazívnym infekciám, osýpkam, príušniciam a rubeole. Tieto očkovania sú zo zákona povinné. Či je to v súlade s ústavou, v súčasnosti preveruje Ústavný súd SR. Ak rodičia nedajú svoje dieťa zaočkovať, hrozí im pokuta 331 eur. Podľa Skalickej sa o doplnení ďalšieho povinného očkovania neuvažuje.
Očkovania sa nedávno zastali lekárske organizácie. Prezídiá Slovenskej lekárskej spoločnosti a Slovenskej lekárskej komory vydali spoločné stanovisko, v ktorom podporujú očkovanie detí a dospelých na Slovensku s tým, že zabraňuje vzniku a šíreniu ochorení, patrí k najdôležitejším výdobytkom modernej medicíny a jeho zásluhou významne klesol výskyt infekčných ochorení. Podľa ÚVZ SR spochybňovanie imunizácie a imunizačných programov neuváženými vyhláseniami môže závažným spôsobom ohroziť zdravie detskej populácie a priniesť návrat vymiznutých infekčných ochorení.