V prieskume viac ako 38 percent respondentov uviedlo, že kroky Tuskovej vlády vnímajú pozitívne. Neutrálne stanovisko malo 27,6 percenta opýtaných a 32,5 percenta vyjadrilo nespokojnosť.
Autor TASR
Varšava 15. októbra (TASR) - Väčšina poľských voličov vníma rok po parlamentných voľbách vládu premiéra Donalda Tuska pozitívne. Menej spokojní sú už s tempom plnenia predvolebných sľubov, ktoré väčšina oslovených považuje za nedostatočné. Vyplýva to z prieskumu agentúry United Surveys pre denník Gazeta Prawna a rádio RMF FM. TASR informuje podľa agentúry PAP.
V prieskume viac ako 38 percent respondentov uviedlo, že kroky Tuskovej vlády vnímajú pozitívne. Neutrálne stanovisko malo 27,6 percenta opýtaných a 32,5 percenta vyjadrilo nespokojnosť s Tuskovou vládou.
Jedným z najvýznamnejších výsledkov prieskumu je však pomerne vysoká nespokojnosť s plnením sľubov. Až 56,7 percenta opýtaných uviedlo, že sú nespokojní s tempom plnenia predvolebných sľubov. Spokojných je 40 percent respondentov.
Pre podporovateľov súčasnej koalície sú najdôležitejšími témami zdravotníctvo, reforma súdneho systému, zvýšenie prístupu k interrupciám a zrušenie cirkevného fondu, ktorým štát financuje náboženské organizácie.
Zdravotníctvo je hlavnou prioritou aj pre stúpencov opozície, za ktorým nasleduje znižovanie daní, modernizácia poľskej armády a energetická transformácia.
Voľby do dolnej komory parlamentu (Sejmu) v októbri 2023 vyhrala strana Právo a spravodlivosť (PiS) vtedajšieho premiéra Morawieczkého. Nedokázala však zostaviť vládu, ktorú vytvorila opozícia na čele s Tuskom zložená z Občianskej koalície (KO), strany Ľavica a zoskupenia Tretia cesta.
Na rozdiel od vlády PiS je Tuskova vláda proeurópska a usiluje sa o zvrátenie kontroverzných súdnych reforiem.
Vláda je preto v neustálom konflikte s prezidentom Andrzejom Dudom, ktorý je blízkym spojencom PiS. Duda vláde vetoval viacero dôležitých zákonov a odmieta spolupracovať pri výmene viac ako 50 veľvyslancov.
Radoslaw Markowski z Inštitútu politických štúdií Poľskej akadémie vied uviedol, že hoci vláda začala obnovovať právny štát, nekoná dostatočne rázne. "Netrpezlivosť rastie a ľudia s vládou nie sú takí spokojní ako by mohli byť," vyhlásil.
Markowski pozitívne zhodnotil návrat Poľska k spolurozhodovaniu o veciach EÚ a odblokovanie zmrazených európskych fondov. Poukazuje však na to, že vláda stále neliberalizovala prísny interrupčný zákon.
V prieskume viac ako 38 percent respondentov uviedlo, že kroky Tuskovej vlády vnímajú pozitívne. Neutrálne stanovisko malo 27,6 percenta opýtaných a 32,5 percenta vyjadrilo nespokojnosť s Tuskovou vládou.
Jedným z najvýznamnejších výsledkov prieskumu je však pomerne vysoká nespokojnosť s plnením sľubov. Až 56,7 percenta opýtaných uviedlo, že sú nespokojní s tempom plnenia predvolebných sľubov. Spokojných je 40 percent respondentov.
Pre podporovateľov súčasnej koalície sú najdôležitejšími témami zdravotníctvo, reforma súdneho systému, zvýšenie prístupu k interrupciám a zrušenie cirkevného fondu, ktorým štát financuje náboženské organizácie.
Zdravotníctvo je hlavnou prioritou aj pre stúpencov opozície, za ktorým nasleduje znižovanie daní, modernizácia poľskej armády a energetická transformácia.
Voľby do dolnej komory parlamentu (Sejmu) v októbri 2023 vyhrala strana Právo a spravodlivosť (PiS) vtedajšieho premiéra Morawieczkého. Nedokázala však zostaviť vládu, ktorú vytvorila opozícia na čele s Tuskom zložená z Občianskej koalície (KO), strany Ľavica a zoskupenia Tretia cesta.
Na rozdiel od vlády PiS je Tuskova vláda proeurópska a usiluje sa o zvrátenie kontroverzných súdnych reforiem.
Vláda je preto v neustálom konflikte s prezidentom Andrzejom Dudom, ktorý je blízkym spojencom PiS. Duda vláde vetoval viacero dôležitých zákonov a odmieta spolupracovať pri výmene viac ako 50 veľvyslancov.
Radoslaw Markowski z Inštitútu politických štúdií Poľskej akadémie vied uviedol, že hoci vláda začala obnovovať právny štát, nekoná dostatočne rázne. "Netrpezlivosť rastie a ľudia s vládou nie sú takí spokojní ako by mohli byť," vyhlásil.
Markowski pozitívne zhodnotil návrat Poľska k spolurozhodovaniu o veciach EÚ a odblokovanie zmrazených európskych fondov. Poukazuje však na to, že vláda stále neliberalizovala prísny interrupčný zákon.