Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nový knižný titul s názvom Listy Oľge zverejňuje korešpondenciu Júliusa Satinského a jeho veľkej lásky a prvej manželky Oľgy Lajdovej z rokov 1962 až 1965.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) - Nový knižný titul s názvom Listy Oľge dnes čitateľom prezentovali v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej. Graficky zaujímavo upravená publikácia zverejňuje korešpondenciu Júliusa Satinského a jeho veľkej lásky a prvej manželky Oľgy Lajdovej z rokov 1962 až 1965.
Prostredníctvom listov mapuje obdobie, keď sa dvojica zoznámila pri nakrúcaní filmu Výlet po Dunaji, odlúčenie v čase, keď Julo absolvoval vojenskú službu a tanečnica Oľga odišla na dlhší čas do Ameriky. Knihu pripravila z pozostalosti svojho otca Lucia Satinská.
"V prvom rade ma prekvapilo, že niektoré veci sa nemenia ani po päťdesiatich rokoch. Tie pocity, ktoré prežívame, mladí ľudia 21. storočia, rovnako prežívali mladí ľudia v polovici 20. storočia," uviedla editorka knihy, ktorá mala možnosť spoznať svojho otca z inej strany - ako šialene zaľúbeného dvadsiatnika. Lucia Satinská zároveň priznala, že ju rovnako zarazili rozdiely v konaní zaľúbencov dnes a v minulosti. "To, čo mi dnes považujeme za samozrejmé, tak oni nemali. Opäť som raz vďačná, že bola iná doba a že sa zachovala celá tá korešpondencia, lebo neviem, čo bude s našimi dnešnými elektronickými archívmi."
Podľa Lucie Satinskej došlo k digitalizácii korešpondencie a k jej vydaniu zrejme v pravý čas, pretože niektoré z listov boli písané na papieri, ktorý sa už začal rozpadávať. "Všetky tie listy sa museli dvakrát skenovať, po druhom skenovaní sa doslovne rozpadajú na prach. Zároveň to bol aj pokus o záchranu tých listov," prezradila s tým, že pri čítaní intímnej korešpondencie svojho otca mala aj "detektívny pocit". Listy totiž pôvodne neboli zoradené tak, ako sú teraz v knihe.
"Spätne som musela vypátrať ich poradie, v knihe sú zoradené akoby v dialógu, tak ako si ich písali. Zvláštne ale je, že oni ich tak celkom nečítali. Hlavne keď Oľga písala z Ameriky, niekedy trvalo dlhšie, kým sa dostali k Julovi," vysvetlila jazykovedkyňa. O zaľúbených listoch, ktoré jej slávny otec venoval veľkej láske Oľge, ďalej prezradila: "On jej písal každý deň, lebo to bez nej nevydržal. Písomný styk mu nahrádzal ten bežný. Písal jej stále, mal potrebu sa jej zdôverovať."
Zostavovateľka knihy ďalej poznamenala, že Julove a Oľgine listy nebrala osobne. Fascinoval ju príbeh dvoch mladých ľudí z dávnej minulosti, ktorí žili na tej istej ulici ako ona, prechádzali sa po tých istých miestach a čítali kvalitnú literatúru.
"Som vďačná, že ten príbeh som mohla takto vytiahnuť a ponúknuť ho verejnosti," dodala Lucia Satinská s tým, že na začiatku bola predsa zvedavá, čo jej otec zažíval za mlada. "Veľmi mi ho to priblížilo. Spoznala som toho svojho mladšieho otca, to sa málokomu stane, že rodičia zanechajú takéto pramene."
Prostredníctvom listov mapuje obdobie, keď sa dvojica zoznámila pri nakrúcaní filmu Výlet po Dunaji, odlúčenie v čase, keď Julo absolvoval vojenskú službu a tanečnica Oľga odišla na dlhší čas do Ameriky. Knihu pripravila z pozostalosti svojho otca Lucia Satinská.
"V prvom rade ma prekvapilo, že niektoré veci sa nemenia ani po päťdesiatich rokoch. Tie pocity, ktoré prežívame, mladí ľudia 21. storočia, rovnako prežívali mladí ľudia v polovici 20. storočia," uviedla editorka knihy, ktorá mala možnosť spoznať svojho otca z inej strany - ako šialene zaľúbeného dvadsiatnika. Lucia Satinská zároveň priznala, že ju rovnako zarazili rozdiely v konaní zaľúbencov dnes a v minulosti. "To, čo mi dnes považujeme za samozrejmé, tak oni nemali. Opäť som raz vďačná, že bola iná doba a že sa zachovala celá tá korešpondencia, lebo neviem, čo bude s našimi dnešnými elektronickými archívmi."
Podľa Lucie Satinskej došlo k digitalizácii korešpondencie a k jej vydaniu zrejme v pravý čas, pretože niektoré z listov boli písané na papieri, ktorý sa už začal rozpadávať. "Všetky tie listy sa museli dvakrát skenovať, po druhom skenovaní sa doslovne rozpadajú na prach. Zároveň to bol aj pokus o záchranu tých listov," prezradila s tým, že pri čítaní intímnej korešpondencie svojho otca mala aj "detektívny pocit". Listy totiž pôvodne neboli zoradené tak, ako sú teraz v knihe.
"Spätne som musela vypátrať ich poradie, v knihe sú zoradené akoby v dialógu, tak ako si ich písali. Zvláštne ale je, že oni ich tak celkom nečítali. Hlavne keď Oľga písala z Ameriky, niekedy trvalo dlhšie, kým sa dostali k Julovi," vysvetlila jazykovedkyňa. O zaľúbených listoch, ktoré jej slávny otec venoval veľkej láske Oľge, ďalej prezradila: "On jej písal každý deň, lebo to bez nej nevydržal. Písomný styk mu nahrádzal ten bežný. Písal jej stále, mal potrebu sa jej zdôverovať."
Zostavovateľka knihy ďalej poznamenala, že Julove a Oľgine listy nebrala osobne. Fascinoval ju príbeh dvoch mladých ľudí z dávnej minulosti, ktorí žili na tej istej ulici ako ona, prechádzali sa po tých istých miestach a čítali kvalitnú literatúru.
"Som vďačná, že ten príbeh som mohla takto vytiahnuť a ponúknuť ho verejnosti," dodala Lucia Satinská s tým, že na začiatku bola predsa zvedavá, čo jej otec zažíval za mlada. "Veľmi mi ho to priblížilo. Spoznala som toho svojho mladšieho otca, to sa málokomu stane, že rodičia zanechajú takéto pramene."
