Ratifikácia Parížskej klimatickej dohody na európskej úrovni, vodné a odpadové hospodárstvo a zachovanie biodiverzity sú priority ministerstva životného prostredia počas slovenského predsedníctva.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 20. septembra (TASR) - Ratifikácia Parížskej klimatickej dohody na európskej úrovni, vodné a odpadové hospodárstvo a zachovanie biodiverzity. To sú priority ministerstva životného prostredia počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, uviedol pre TASR štátny tajomník ministerstva Norbert Kurilla.
Hoci klimatickú dohodu postupne ratifikujú členské štáty únie, potrebné je aj odobrenie na pôde európskych inštitúcií. Dohodu najprv musí odsúhlasiť Európsky parlament (EP), až potom bude možné jej definitívne schválenie na úrovni ministrov životného prostredia EÚ. Štátny tajomník Kurilla dúfa, že ako predsedajúci štát prispejeme k tomu, aby sa schvaľovací proces podarilo zavŕšiť už počas októbra.
Slovensko je aktívne aj v oblasti obehového hospodárstva. V tomto smere sa snažíme nájsť súlad medzi ochranou životného prostredia a ekonomickým rastom, a tiež efektívne narábať s odpadom. Do konca roka plánuje environmentálny rezort otvoriť na úrovni členských štátov dialóg s EP o tvorbe novej legislatívy s dôrazom na obmedzenie skládkovania a zvýšenie objemu recyklácie odpadu.
Jednou z tém slovenského predsedníctva je voda – jej ochrana a problematika sucha i záplav. Na pôde Rady EÚ pre životné prostredie sa podľa štátneho tajomníka pokúsime rozprúdiť diskusiu o novom pohľade na vodné hospodárstvo, ktorý berie do úvahy zmeny podnebia a extrémne prejavy počasia.
V neposlednom rade chce Slovensko v mene únie na medzinárodných fórach viac diskutovať o obchodovaní s ohrozenými druhmi a o ochrane biodiverzity. Na zachovanie pestrej škály živočíšnych a rastlinných druhov treba podľa Kurillu prehĺbiť spoluprácu s poľnohospodármi a sektorom cestovného ruchu.
Hoci klimatickú dohodu postupne ratifikujú členské štáty únie, potrebné je aj odobrenie na pôde európskych inštitúcií. Dohodu najprv musí odsúhlasiť Európsky parlament (EP), až potom bude možné jej definitívne schválenie na úrovni ministrov životného prostredia EÚ. Štátny tajomník Kurilla dúfa, že ako predsedajúci štát prispejeme k tomu, aby sa schvaľovací proces podarilo zavŕšiť už počas októbra.
Slovensko je aktívne aj v oblasti obehového hospodárstva. V tomto smere sa snažíme nájsť súlad medzi ochranou životného prostredia a ekonomickým rastom, a tiež efektívne narábať s odpadom. Do konca roka plánuje environmentálny rezort otvoriť na úrovni členských štátov dialóg s EP o tvorbe novej legislatívy s dôrazom na obmedzenie skládkovania a zvýšenie objemu recyklácie odpadu.
Jednou z tém slovenského predsedníctva je voda – jej ochrana a problematika sucha i záplav. Na pôde Rady EÚ pre životné prostredie sa podľa štátneho tajomníka pokúsime rozprúdiť diskusiu o novom pohľade na vodné hospodárstvo, ktorý berie do úvahy zmeny podnebia a extrémne prejavy počasia.
V neposlednom rade chce Slovensko v mene únie na medzinárodných fórach viac diskutovať o obchodovaní s ohrozenými druhmi a o ochrane biodiverzity. Na zachovanie pestrej škály živočíšnych a rastlinných druhov treba podľa Kurillu prehĺbiť spoluprácu s poľnohospodármi a sektorom cestovného ruchu.