Bratislava 18. januára (TASR) - Sklerózou multiplex trpí na Slovensku tisíce Slovákov. Čoraz častejšie postihuje mladých ľudí, najmä tridsiatnikov. Nemalá časť pacientov skončí na invalidnom vozíku. Ochorenie je nevyliečiteľné, dôležitú úlohu zohráva včasná diagnostika. A práve tu to niekedy pokrivkáva, zhodujú sa odborníci.

Kde je problém? Chorobu centrálneho nervového systému pacienti nemusia na sebe dlho badať, pretože sa môže prejavovať príznakmi, ktoré ľudia pripisujú napríklad únave. "Ide napríklad o nešpecifikované bolesti chrbta, ťažkosti pohybu, nesústredenie i problémy s videním a artikuláciou," povedal na tlačovej konferencii neurológ Peter Valkovič. Od spozorovania prvých príznakov po liečbu môže podľa neho ubehnúť niekoľko týždňov, potrvať to však môže i mesiace. Pacienti by preto mali i pri takýchto príznakoch navštíviť všeobecného lekára a následne neurológa.

"Chýba väčšia osveta na strane pacientov," priznal minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). Aj lekári primárneho kontaktu by podľa neho mali pri týchto príznakoch spozornieť. Lekári totiž pri včasnej diagnostike dokážu zmierniť príznaky a spomaliť progresiu ochorenia.

Slovensko poskytuje "špičku" v oblasti liečby a diagnostiky, tvrdí Drucker. Tunajšiu liečbu ochorenia označil za modernú, je plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Najväčšia štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) ročne vynaloží na liečbu v priemere 30 miliónov eur.

Potrebu osvety v oblasti tohto ochorenia potvrdzuje aj Združenie sclerosis multiplex Nádej. Pravidelne organizuje cyklistické podujatie naprieč Slovenskom, kde o chorobe hovoria na rôznych stanovištiach. Drucker sa ho vlani zúčastnil, odjazdil poslednú etapu. Sľubuje, že tento rok k nej pridá aj prvú.

Nevyliečiteľnou sklerózou multiplex trpí na Slovensku približne 8000 ľudí. Postihuje viac ženy ako mužov, vzniká rozpadom obalu nervových buniek a vlákien. Liečba je farmakologická, veľmi dôležitá je aj rehabilitačná a logopedická starostlivosť.

Ochorenie sa u väčšiny pacientov prejaví prvýkrát v dospelom veku medzi 20. a 40. rokom. K vzniku a progresii ochorenia prispievajú genetické predispozície, výskyt v rodine, pohlavie, vek či infekčná mononukleóza.

Približne 50 percent pacientov žije s chorobou 30 rokov či dlhšie a asi tretina pacientov má pomalý a dobrý priebeh ochorenia. V približne troch až piatich percentách ide o ťažké priebehy, ktoré sa počas prvých piatich rokov od začiatku ochorenia končia smrteľne. Preto je dôležitá včasná diagnostika tohto ochorenia.