Banská Bystrica 7. augusta (TASR) - Horúce letné dni so sebou prinášajú aj nástrahy, medzi ktoré patrí nadmerné vystavenie detí ultrafialovému žiareniu, upozornila hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová. Koža detí je tenšia a vyvíja sa imunitne i štrukturálne, preto je veľmi rizikové nárazové a niekoľkonásobné spálenie pokožky v detstve, prípadne v mladom veku. "Takéto prehrešky sa kumulujú a až po rokoch môžu vyústiť do malígneho nádoru," upozornila hovorkyňa.

Pokračovala, že poznať riziká znamená vedieť, čo slnečné žiarenie je a ako pôsobí na ľudský organizmus. Ide o elektromagnetické vlnenie obsahujúce niekoľko zložiek s rôznym biologickým účinkom, hlavne ultrafialové (UV) žiarenie, viditeľné svetlo a infračervené lúče. Pre človeka má z hľadiska biologickej účinnosti najväčší význam UV zložka slnečného žiarenia, ktorá sa podľa vlnovej dĺžky delí na UVA, UVB a UVC žiarenie.

Čím je vlnová dĺžka UV žiarenia dlhšia, tým sa dostáva hlbšie do kože, ktorú môže poškodzovať. Pretože koža má obmedzenú schopnosť regenerácie, môže sa stať, že niektoré bunky ostanú trvale poškodené. Kožné defekty sa nemusia prejaviť okamžite, ale až po rokoch. Aj ľuďom, ktorí sa nikdy nespália, môže časom hroziť malígna forma nádoru, pokiaľ sú často a dlho vystavovaní žiareniu. Výrazná dávka UV žiarenia môže tiež oslabiť imunitné mechanizmy a zvýšiť riziko rozvoja nádorového, ale aj infekčného ochorenia.

Ako uvádza vedúca odboru hygieny detí a mládeže RÚVZ Katarína Slotová, podľa medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) je UV žiarenie zaradené do najvyššej kategórie rizika vzniku rakoviny kože. "Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vystavenie UV žiareniu v detstve a počas adolescencie sa javí ako príčinný faktor vývoja melanómových a nemelanómových rakovín v neskoršom veku. Dôležitými rizikovými faktormi sú nadmerné vystavenie (popáleniny) v mladosti a aj celkové vystavenie UV žiareniu v priebehu života. Znížiť vystavenie detí UV žiareniu, a tým aj zvýšiť prevenciu rozvoja melanómu kože je možné niektorými jednoduchými opatreniami," upozornila Slotová.

Hlavný dôraz sa kladie na výchovu a zvyšovanie povedomia rodičov, detí a mladých ľudí, aby obmedzili pobyt na slnku tak, že nebudú vystavení žiareniu počas hodín, keď je najintenzívnejšie, a to asi dve hodiny predpoludním a dve hodiny popoludní. Nosenie slnečných okuliarov, klobúka a trička či rešpektovanie individuálneho kožného fenotypu sú ďalšie jednoduché, ale účinné opatrenia, konštatovala Slotová.

Doplnila, že UVA zložka žiarenia s najdlhšou vlnovou dĺžkou prechádza ozónovou vrstvou kompletne. Jej dlhodobé pôsobenie podporuje tvorbu voľných radikálov, ktoré napádajú membrány buniek, a tým spôsobujú elastoidnú degeneráciu kože s následnými prejavmi jej predčasného starnutia. UVB žiarenie je ozónovou vrstvou pohlcované asi z 50 %. Spôsobuje hnedé sfarbenie kože efektom neskorej pigmentácie. Nadmerná dávka UVB spôsobuje začervenanie kože, spálenie, narušenie DNA buniek, a tým aj zvyšovanie rizika vzniku zhubného ochorenia kože. "UVC žiarenie s najkratšou vlnovou dĺžkou je životu na zemi najškodlivejšie, pri prechode ozónovou vrstvou atmosféry by malo byť celkom absorbované atmosférou," uzavrela Slotová.