Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kým niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní potravinami plytvajú, upozornila analytička.
Autor TASR
Bratislava 14. októbra (TASR) - Priemerná slovenská domácnosť minie na nákup potravín mesačne takmer 20 % výdavkov. Náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria pritom podľa údajov Eurostatu v priemere približne 14 % z celkových výdavkov. Na Slovensku máme ôsme najdrahšie potraviny v Európskej únii (EÚ), aj tak nimi plytváme. Pri príležitosti nadchádzajúceho Svetového dňa potravy, ktorým je 16. október, na to poukázala analytička Wood & Company Eva Sadovská.
"Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku, spolu s Francúzskom, ôsme najvyššie v EÚ. V roku 2022 boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 %, v roku 2023 dokonca až o 6,7 %," vyčíslila. V susedných krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) sú potraviny v priemere lacnejšie. Podľa údajov Eurostatu za rok 2023 to bolo menej o 5 % v Maďarsku, 7 % v Českej republike a 27 % v Poľsku.
Analytička pripomenula, že predchádzajúce dva roky 2022 a 2023 boli na Slovensku v znamení rekordne vysokých úrovní inflácie potravín, a to 18,6 % a 17,3 %. V roku 2024 už ide o podstatne pomalší rast cien, ktorý sa počas prvých ôsmich mesiacov nachádzal v rozpätí 0,1 % až 4,9 % a dosiahol priemernú úroveň 1,8 %.
"Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 18 % slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi, ale aj domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi," priblížila Sadovská. V celej EÚ si podľa Eurostatu mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť v priemere 9,5 % domácností.
Kým niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní potravinami plytvajú, upozornila analytička. V roku 2021 pripadalo v SR na jedného obyvateľa 99 kilogramov (kg) potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali 67 %. Zvyšných 33 % tvoril odpad z prvovýroby (4 %), potravinárskeho priemyslu (23 %), maloobchodu a distribúcie (3 %) a zo stravovacích zariadení (2 %).
"Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov, a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach," zdôraznila Sadovská. Plytvanie potravinami pritom podľa nej predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
"Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku, spolu s Francúzskom, ôsme najvyššie v EÚ. V roku 2022 boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 %, v roku 2023 dokonca až o 6,7 %," vyčíslila. V susedných krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) sú potraviny v priemere lacnejšie. Podľa údajov Eurostatu za rok 2023 to bolo menej o 5 % v Maďarsku, 7 % v Českej republike a 27 % v Poľsku.
Analytička pripomenula, že predchádzajúce dva roky 2022 a 2023 boli na Slovensku v znamení rekordne vysokých úrovní inflácie potravín, a to 18,6 % a 17,3 %. V roku 2024 už ide o podstatne pomalší rast cien, ktorý sa počas prvých ôsmich mesiacov nachádzal v rozpätí 0,1 % až 4,9 % a dosiahol priemernú úroveň 1,8 %.
"Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 18 % slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi, ale aj domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi," priblížila Sadovská. V celej EÚ si podľa Eurostatu mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť v priemere 9,5 % domácností.
Kým niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní potravinami plytvajú, upozornila analytička. V roku 2021 pripadalo v SR na jedného obyvateľa 99 kilogramov (kg) potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali 67 %. Zvyšných 33 % tvoril odpad z prvovýroby (4 %), potravinárskeho priemyslu (23 %), maloobchodu a distribúcie (3 %) a zo stravovacích zariadení (2 %).
"Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov, a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach," zdôraznila Sadovská. Plytvanie potravinami pritom podľa nej predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
