Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výsledky vyplynuli z prieskumu, ktorý realizoval Inštitút pre verejné otázky.
Autor TASR
Bratislava 27. januára (TASR) - Slovákov, ktorí sú hrdí na svoju vlasť, vlani pribudlo. Kým v roku 2011 dôvody na hrdosť videlo 49 percent opýtaných, vlani to bolo už 60. Výsledky vyplynuli z prieskumu, ktorý realizoval Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s agentúrou Focus v dňoch 7. až 13. novembra 2012 na vzorke 1013 respondentov.
Podľa analytikov IVO sa pod tento výsledok podpísal výkon slovenských športovcov, predovšetkým hokejistov na svetovom šampionáte. "Dôležitou okolnosťou sa stalo aj blížiace sa 20. výročie od vzniku samostatnej SR, ktoré zrejme vytvorilo príležitosť na povznesenie sa nad aktuálne problémy a hodnotenie celkového vývoja v dlhodobejšej perspektíve," uvádza inštitút v správe k prieskumu.
Respondenti sa vyjadrovali, či súhlasia s názorom, že občania SR môžu byť hrdí na svoju vlasť, keby mali zhodnotiť, čo krajina dosiahla za obdobie samostatnosti. Oproti 60 percentám kladných odpovedí stála necelá tretina záporných. V roku 2011 pritom záporne odpovedalo 46 percent. Najviac hrdých Slovákov bolo spomedzi voličov Smeru-SD (71 percent), nasledovalo KDH (69 percent), SaS a SDKÚ-DS (zhodne 68 percent) a OĽaNO (64 percent).
Najviac ľudí - 29 percent označilo za dôvod hrdosti úspechy športovcov, najmä hokejistov, 17 percent uviedlo členstvo v EÚ, desať percent existenciu samostatného štátu a jeho životaschopnosť, deväť percent vstup do eurozóny a päť percent ekonomický rozvoj a reformy. Naopak, ako zdroje hanby menovali opýtaní najčastejšie neschopnosť politických strán a politikov konať vo verejnom záujme (23 percent), taktiež aj korupciu, klientelizmus a rozkrádanie štátu (19 percent), chudobu, nezamestnanosť, odchod za prácou do zahraničia (14 percent), postavenie Rómov v spoločnosti (8 percent) a stav súdnictva (6 percent).
Koncom minulého roka výrazne vzrástla nespokojnosť ľudí so smerovaním spoločnosti. "Keby sme zobrali dlhšie časové obdobie, vlády Roberta Fica, vrátane prvého volebného obdobia v rokoch 2006-2010, tak sa dá povedať, že koncom roka (2012, pozn. TASR) miera kritického hodnotenia dosiahla najvyššiu hladinu počas celého fungovania vlády na čele s premiérom Ficom," zhodnotila na tlačovej besede tento týždeň analytička IVO Zuzana Bútorová. Ešte v júnovom vlaňajšom prieskume pritom hodnotilo pozitívne vývoj spoločnosti 36 percent a záporne 57 percent opýtaných. V novembri boli nespokojné už skoro dve tretiny respondentov, počet ľudí, ktorí hodnotia spoločnosť kladne, sa zúžil na 28 percent.
Ľudia považujú za najväčšie problémy nezamestnanosť (64 %), polovica respondentov označila za problém životnú úroveň a sociálne istoty, do trojice najpálčivejších problémov opýtaní zaradili aj korupciu, klientelizmus a netransparentnosť.
Podľa analytikov IVO sa pod tento výsledok podpísal výkon slovenských športovcov, predovšetkým hokejistov na svetovom šampionáte. "Dôležitou okolnosťou sa stalo aj blížiace sa 20. výročie od vzniku samostatnej SR, ktoré zrejme vytvorilo príležitosť na povznesenie sa nad aktuálne problémy a hodnotenie celkového vývoja v dlhodobejšej perspektíve," uvádza inštitút v správe k prieskumu.
Respondenti sa vyjadrovali, či súhlasia s názorom, že občania SR môžu byť hrdí na svoju vlasť, keby mali zhodnotiť, čo krajina dosiahla za obdobie samostatnosti. Oproti 60 percentám kladných odpovedí stála necelá tretina záporných. V roku 2011 pritom záporne odpovedalo 46 percent. Najviac hrdých Slovákov bolo spomedzi voličov Smeru-SD (71 percent), nasledovalo KDH (69 percent), SaS a SDKÚ-DS (zhodne 68 percent) a OĽaNO (64 percent).
Najviac ľudí - 29 percent označilo za dôvod hrdosti úspechy športovcov, najmä hokejistov, 17 percent uviedlo členstvo v EÚ, desať percent existenciu samostatného štátu a jeho životaschopnosť, deväť percent vstup do eurozóny a päť percent ekonomický rozvoj a reformy. Naopak, ako zdroje hanby menovali opýtaní najčastejšie neschopnosť politických strán a politikov konať vo verejnom záujme (23 percent), taktiež aj korupciu, klientelizmus a rozkrádanie štátu (19 percent), chudobu, nezamestnanosť, odchod za prácou do zahraničia (14 percent), postavenie Rómov v spoločnosti (8 percent) a stav súdnictva (6 percent).
Koncom minulého roka výrazne vzrástla nespokojnosť ľudí so smerovaním spoločnosti. "Keby sme zobrali dlhšie časové obdobie, vlády Roberta Fica, vrátane prvého volebného obdobia v rokoch 2006-2010, tak sa dá povedať, že koncom roka (2012, pozn. TASR) miera kritického hodnotenia dosiahla najvyššiu hladinu počas celého fungovania vlády na čele s premiérom Ficom," zhodnotila na tlačovej besede tento týždeň analytička IVO Zuzana Bútorová. Ešte v júnovom vlaňajšom prieskume pritom hodnotilo pozitívne vývoj spoločnosti 36 percent a záporne 57 percent opýtaných. V novembri boli nespokojné už skoro dve tretiny respondentov, počet ľudí, ktorí hodnotia spoločnosť kladne, sa zúžil na 28 percent.
Ľudia považujú za najväčšie problémy nezamestnanosť (64 %), polovica respondentov označila za problém životnú úroveň a sociálne istoty, do trojice najpálčivejších problémov opýtaní zaradili aj korupciu, klientelizmus a netransparentnosť.
