Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Väčšina jeho skúmateľov, posudzovateľov a hodnotiteľov ho považovala za kontroverzné dielo. Ale ono také nie je. Naopak, mysliteľsky je to dielo priamočiare, jasné a zrozumiteľné.
Autor TASR
Bratislava 6. júna (TASR) - Vrcholom filozofického myslenia a intelektuálneho vzopätia Ľudovíta Štúra je jeho politologické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, presnejšie „Das Slawenthum und die Welt der Zukunft“, lebo Ľudovít Štúr ho napísal po nemecky.
Väčšina jeho skúmateľov, posudzovateľov a hodnotiteľov ho považovala za kontroverzné dielo. Ale ono také nie je. Naopak, mysliteľsky je to dielo priamočiare, jasné a zrozumiteľné. Nie je to dielo historiografické, aj keď sa celý čas dotýka historického vývinu európskych národov. Dôležité je uvedomiť si, že je to dielo metodologicky vychádzajúce z filozofie dejín. Je to sociologický rozbor sociálnych a duchovných pomerov vtedajšej európskej spoločnosti, pričom dôraz autor kladie na miesto slovanských národov v dejinách Európy a svojím spôsobom aj sveta. Má tri základné kapitoly: Slovania v minulosti, ich chyby a prednosti a otázka ich poslania v dejinách, Západ a Východ. Porovnanie a Trojaký spôsob, ako Slovanov politicky oslobodiť.
Dielo v rokoch Štúrovho života a v ďalších desiatich rokoch nemalo vplyv na myslenie slovenských vzdelancov, pretože ho nepoznali. Jeho vydanie, presnejšie - vydania, mali totiž veľmi zložité, miestami až mysteriózne osudy. Po prvý raz vyšlo v Moskve roku 1867 po rusky ako sprievodná publikácia Slovanského zjazdu, zásluhou ruského a aj na Slovensku veľmi dobre známeho slavianofila V. I. Lamanského. Jeho ruský názov znel „Slavjanstvo i mir budščego“ a my sa nemusíme veľmi zamýšľať nad tým, prečo dielo zaujalo práve Rusov a prečo vyšlo po rusky. Štúrov hlavný odkaz tohto diela je celkom zreteľný.
Podľa Lamanského, nemecký rukopis diela sa dostal k nemu počas jeho pobytu v Uhorsku roku 1862 od istého Štúrovho priateľa. Lenže - kto bol ten dôveryhodný priateľ, ktorý statočne opatroval tento Štúrov politický závet? Keď si spomenieme na Štúrove konšpiratívne stretnutia so srbským kniežaťom Michalom Obrenovičom v našej Ivanke pri Dunaji začiatkom päťdesiatych rokov 19. storočia, keď Štúr žil v Modre pod policajným dozorom, celkom prirodzene nám prichádza odpoveď, že to bol práve on, čo vlastnil rukopis diela. Zároveň by to mohla byť odpoveď na to, aký bol dôvod a motív riskantných konšpiratívnych stretnutí Štúra a Obrenoviča v ivanskom kaštieli? Potvrdzoval by to aj fakt, že srbské knieža vtedy žilo ako emigrant vo Švajčiarsku, konkrétne v Ženeve, no a tam je nemčina doma. A prečo Štúr napísal toto dielo po nemecky? Veľmi dobre vedel, že v Nemecku trvalejšie alebo prechodnejšie žije mnoho slovanských vzdelancov, najmä ruských emigrantov. No a po druhé, toto Štúrovo dielo je svojím spôsobom odkazom európskemu Západu, zmietajúcemu sa v neriadených revolučných búrkach nastupujúceho kapitalizmu i varovaním pred „unáhlenosťou“ tohto spoločenského zriadenia, ktoré sa rúti do „deštrukcie ľudskosti“.
V nasledujúcich kapitolách tohto cyklu sa budeme informatívne zaoberať ďalšími vydavateľskými osudmi tohto diela a každým jeho vydaním zvlášť.
Väčšina jeho skúmateľov, posudzovateľov a hodnotiteľov ho považovala za kontroverzné dielo. Ale ono také nie je. Naopak, mysliteľsky je to dielo priamočiare, jasné a zrozumiteľné. Nie je to dielo historiografické, aj keď sa celý čas dotýka historického vývinu európskych národov. Dôležité je uvedomiť si, že je to dielo metodologicky vychádzajúce z filozofie dejín. Je to sociologický rozbor sociálnych a duchovných pomerov vtedajšej európskej spoločnosti, pričom dôraz autor kladie na miesto slovanských národov v dejinách Európy a svojím spôsobom aj sveta. Má tri základné kapitoly: Slovania v minulosti, ich chyby a prednosti a otázka ich poslania v dejinách, Západ a Východ. Porovnanie a Trojaký spôsob, ako Slovanov politicky oslobodiť.
Dielo v rokoch Štúrovho života a v ďalších desiatich rokoch nemalo vplyv na myslenie slovenských vzdelancov, pretože ho nepoznali. Jeho vydanie, presnejšie - vydania, mali totiž veľmi zložité, miestami až mysteriózne osudy. Po prvý raz vyšlo v Moskve roku 1867 po rusky ako sprievodná publikácia Slovanského zjazdu, zásluhou ruského a aj na Slovensku veľmi dobre známeho slavianofila V. I. Lamanského. Jeho ruský názov znel „Slavjanstvo i mir budščego“ a my sa nemusíme veľmi zamýšľať nad tým, prečo dielo zaujalo práve Rusov a prečo vyšlo po rusky. Štúrov hlavný odkaz tohto diela je celkom zreteľný.
Podľa Lamanského, nemecký rukopis diela sa dostal k nemu počas jeho pobytu v Uhorsku roku 1862 od istého Štúrovho priateľa. Lenže - kto bol ten dôveryhodný priateľ, ktorý statočne opatroval tento Štúrov politický závet? Keď si spomenieme na Štúrove konšpiratívne stretnutia so srbským kniežaťom Michalom Obrenovičom v našej Ivanke pri Dunaji začiatkom päťdesiatych rokov 19. storočia, keď Štúr žil v Modre pod policajným dozorom, celkom prirodzene nám prichádza odpoveď, že to bol práve on, čo vlastnil rukopis diela. Zároveň by to mohla byť odpoveď na to, aký bol dôvod a motív riskantných konšpiratívnych stretnutí Štúra a Obrenoviča v ivanskom kaštieli? Potvrdzoval by to aj fakt, že srbské knieža vtedy žilo ako emigrant vo Švajčiarsku, konkrétne v Ženeve, no a tam je nemčina doma. A prečo Štúr napísal toto dielo po nemecky? Veľmi dobre vedel, že v Nemecku trvalejšie alebo prechodnejšie žije mnoho slovanských vzdelancov, najmä ruských emigrantov. No a po druhé, toto Štúrovo dielo je svojím spôsobom odkazom európskemu Západu, zmietajúcemu sa v neriadených revolučných búrkach nastupujúceho kapitalizmu i varovaním pred „unáhlenosťou“ tohto spoločenského zriadenia, ktoré sa rúti do „deštrukcie ľudskosti“.
V nasledujúcich kapitolách tohto cyklu sa budeme informatívne zaoberať ďalšími vydavateľskými osudmi tohto diela a každým jeho vydaním zvlášť.
