Bratislava 25. júna (TASR) - S našimi bratmi Čechmi máme toho mnoho spoločného, no neraz sa to nesprávne prejavuje aj v našej slovnej zásobe. Bohemizmy – české jazykové prvky v inom jazyku – nám vôbec nie sú cudzie a neraz ich používame denne.

Predtým, ako sa pozrieme na konkrétne príklady, spomenieme jednu problematickú príponu. Neraz si mýlime príponu -tko, ktorá je česká, a používame ju aj v rámci slovenčiny. Jej slovenský ekvivalent je -dlo. Napríklad nepovieme kružítko, ale kružidlo; nie nosítko, ale nosidlo; nie strúhatko, ale strúhadlo; nie špáratko, ale špáradlo; nie tlačítko, ale tlačidlo; nie lehátko, ale ležadlo a ďalšie. Ale mnohé z českých slov s príponou -tko majú iný slovenský variant. Napríklad: lízatko – lízanka, razítko – pečiatka či vodítko – vôdzka. Slovenskou výnimkou s príponou -tko je slovíčko pravítko.

Teraz si priblížime časté bohemizmy, ktoré môžeme denne v rámci nášho jazyka počuť, a pripojíme k nim spisovný slovenský variant.

Slováci nechcú mať kľud, ale pokoj; nie sme kľudní, ale pokojní. Neodstraňujeme vadu, ale chybu či poruchu. Nekupujeme celú sadu, ale súpravu. Nekúpime si rohlík, ale rožok. Nie je to pre nás výhodná varianta, ale variant. Neperieme prádlo, ale bielizeň. Na chlieb si nenatierame pomazánku, ale nátierku. Topánky nedávame do botníka, ale do topánkovníka. Nemáme šedý bicykel, ale sivý. Nešomreme so slovíčkom blbec, ale hlupák. Nepletieme si cop, ale vrkoč. Do polievky nedávame kmín, ale rascu. Nesnažíme sa zničiť plevel, ale burinu. Nie sme ješitní, ale samoľúbi či márnomyseľní, ani mlsní, ale maškrtní. Ženy na šatách nemajú krajku, ale čipku.