Bratislava 11. apríla (TASR) - „Mami, idem vonku!“ znie často z detských úst. No je toto spojenie správne?

Von a vonku. Obe sú síce príslovky, no každú z nich správne používame v inej komunikačnej situácii.

Ak chceme povedať, že smerujeme z nejakého uzatvoreného priestoru, zvnútra, použijeme príslovku von. Pýtame sa na tento smer otázkou: Kam? Táto prvá príslovka označuje dynamiku – ísť odniekiaľ niekam. Používame ju aj vtedy, keď hovoríme o tom, že odchádzame pracovať do zahraničia alebo keď máme niečo nepríjemné za sebou (chorobu, dlhy). Napríklad: Idem von. Teta musela ísť von. Zajtra odchádzam na prázdniny von. Jedným uchom dnu, druhým von.

Druhú príslovku vonku využijeme vtedy, chceme vyjadriť umiestnenie niečoho, čo sa nachádza mimo nášho obydlia, priestoru, mimo niečoho vnútorného. Pýtame sa na to opytovacou otázkou: Kde? Druhá príslovka nie je dynamická, ale statická – hovoríme o mieste, kde sa daná vec či človek nachádza. Môže ísť aj o prenesený význam – vonku = v zahraničí alebo vonku = z niečoho. Napríklad: Deti sú vonku. Vonku je zima. Môj manžel je na služobnej ceste vonku (v zahraničí). Už som, našťastie, z toho vonku.

Nesprávne je používať spojenie ísť vonku: Idem s deťmi vonku. Sestra išla vonku. Správne to má vyzerať nasledovne: Idem s deťmi von. Sestra išla von.

Naopak, nesprávne je používať von tam, kde je potrebné použiť príslovku vonku: Nemôžem byť von. Správne použitie vyzerá takto: Nemôžem byť vonku.