Bratislava 20. decembra (TASR) - Pomlčka verzus spojovník. Zdanlivo vyzerajú rovnako a môže sa nám zdať, že je vlastne jedno, ktorý variant použijeme. No aj pomlčka, aj spojovník majú svoje špecifické využitie. Jednoducho povedané – pomlčka oddeľuje, spojovník spája. Tentoraz sa pozrieme bližšie na pomlčku a jej využitie.

Pravidlá slovenského pravopisu definujú, že pomlčku píšeme napríklad v takýchto prípadoch:

- Vo vete s menným prísudkom namiesto sponového slovesa – ide o príslovia, heslá, nadpisy či nápisy a podobne. Napríklad: staroba – choroba; zdravie – najcennejšie bohatstvo.

- Pri dôraznom označení, po ktorom nasleduje niečo nečakané, prekvapivé, mimoriadne. Napríklad: Kto nepozná Tatry – nepozná Slovensko.

- Pred samostatnou vetou, ktorá vysvetľuje predchádzajúci výklad. Napríklad: Cín je mäkký kov striebornej farby – vznikol už v staroveku.

- Pri oddeľovaní vsuviek – môže ísť o slová, spojenia slov, celé vety, zriedka i súvetia. Napríklad: Neviem si to – prirodzene – ani predstaviť.

- Pomlčkou môžeme oddeliť aj priamu reč. Napríklad: Pôjdeš? – Pôjdem. (Je to rovnaký tvar ako: „Pôjdeš?“ „Pôjdem.“)

- Ako označenie rozpätia – časového, miestneho,... Napríklad: 1992 – 2018, strana 26 – 74, Bratislava – Praha.

Typograficky je pomlčka dlhšia ( – ) a píšeme ju s medzerami z oboch strán. Naopak, spojovník nie je ani z jednej strany oddelený medzerou a je kratší (-).