Bratislava 11. októbra (TASR) - Keď je reč o prenikaní cudzorodých väzieb do slovenčiny, azda prvá napadne človeku čoraz obľúbenejšia „dať to“. V zmysle zvládnuť to. Tento význam sa však medzi mnohými významami, v ktorých sloveso dať figuruje, nevyskytuje.

Takéto použitie slovesa dať je slangové, nespisovné, avšak veľmi chytľavé. V posledných rokoch preniklo z mládežníckeho slangu do rôznych komunikačných sfér. Uchytilo sa takpovediac všade, kde sa komunikujúci usilujú byť „in“: najmä v marketingu, ale aj v politike či v aktuálnej publicistickej tvorbe.

Zdá sa, že nový význam slovesa dať k nám prišiel z češtiny, kde je v obehu už dlhšie a zakorenil sa hlbšie. Takže premiér Babiš môže po stretnutí vlády so zástupcami nemocníc vyhlásiť: „Bez sester to nedáme!“ Vladimíra Vůjtka zasa noviny citovali, ako povedal Ivanovi Hlinkovi: „Trenére, sorry, nejedu. Nedám to.“ Jaromír Jágr rozbehol výzvu Dáš to, v rámci ktorej zverejňuje videá z osobného života i tréningov, aby Čechov na diaľku motivoval do cvičenia. Skauti zbierajú prostriedky na novú klubovňu aj heslom: „Pod stanem to celoročně nedáme.“

V Česku majú aj rockovú kapelu To dáme! z Těmíc; medzi prvým a druhým kolo prezidentských volieb vznikla iniciatíva Společne to dáme; Miroslav Adamec vydal detskú knižku To dáme, dědo!; film, ktorý šiel na Slovensku do distribúcie pod názvom Srdcoví rebeli, mal v Česku názov Spolu to dáme...

Podobné príklady sa však objavujú už aj na Slovensku. Galéria Dezidera Millyho pripravila vo Svidníku interaktívne podujatie pre rodiny s deťmi Spoločne to dáme; Martina Bučeková napísala knižku Vyskoč z akvárka! ... lebo ty to dáš!!!; dolnokubínska alternatívna kapela Retorik nahrala pieseň To dáme.

Osobitne chytľavý je tento módny výraz v rôznych marketingových a motivačných textoch. K článku o cvičení sa hodí titulok Dám to do leta – a čo ďalej? Na webstránke o víziách kultúry Bratislavy svieti: Bratislava, dáme to? Motivátori sa môžu pohrať so slovíčkami a nazvať svoj text napr.: Dáš to, alebo vzdáš to?

Najčastejšie sa však so slangovým významom slovesa dať stretávame v bežnej reči: Neboj sa, to dáš! Neviem, či to dám, dlho som to nerobil. Niekedy som si hovorila, že to nedám, ale posunulo ma to ďalej a dopadlo to nakoniec veľmi dobre. Pri niektorých cvikoch som si hovorila, že to nedám. Sami sme boli prekvapení, išli sme s tým, že to dáme pod šestnásť hodín.

Predmet v tvare ukazovacieho zámena (to) sa môže tvorivo nahrádzať konkrétnymi menami. Radoslav Procházka mal napr. so stranou Sieť ambíciu „dať 20 percent“.

Čo teda s týmto obľúbeným nespisovným tvarom? Nový význam slovesa dať totiž nereflektuje ani aktuálny Slovník súčasného slovenského jazyka. Podobne sa k nemu stavajú českí jazykovedci, význam „zvládnuť niečo“ sa nespomína ani v Slovníku súčasného českého jazyka. Ostáva teda mimo kodifikovanej normy. Ako taký je prirodzený pre hovorový štýl a rôzne situácie, kde majú hovorové výrazy navodiť dojem spontánnosti alebo priameho kontaktu. Nemožno ho teda zakázať ani spisovateľom, ani publicistom, ani politikom – odporučiť však treba precízne zvažovanie. Či naozaj stojí za to čerpať z nespisovnej jazykovej vrstvy a či by dostatočne neposlúžili aj korektne utvorené väzby: spoločne (výtvarnú aktivitu) zvládneme, 20 percent dosiahneme, chceli sme to dokázať pod 16 hodín, podarí sa ti to...