Bratislava 11. júna (TASR) - Je jasné, že vlastné podstatné mená píšeme za každých okolností s veľkým začiatočným písmenom. Ale viete, ako je to napríklad s menami, ktoré sú odvodené od vlastných mien?

V Pravidlách slovenského pravopisu čítame – v časti, ktorá hovorí o písaní veľkých písmen –, že s veľkým začiatočným písmenom píšeme aj národné a kmeňové mená či mená príslušníkov etnických skupín, ale aj obyvateľské mená utvorené od vlastných mien. Ide o slová ako Západoslovák, Neslovák, Stredoeurópan, Praslovan, Nemaďar, Poloukrajinec, Juhoameričan, Ultranemec, Extrarakúšan, Vandal, Róm, Moravan, Marťan...

Špecifické sú práve slová s predponou ne – Neslovák, Nemaďar, Neróm, Nezvolenčan – ktoré majú za cieľ vyjadriť opozitum k daným národným príslušnostiam či etnickým skupinám. Znamená to, že daný človek, ktorého označíme slovíčkom Neslovák, nie je Slovák; ten, ktorému povieme Neróm, nie je Róm; Nezvolenčan je obyvateľom iného mesta ako Zvolen. S veľkým písmenom v týchto prípadoch píšeme predponu ne a nie samotné jadro slova.

Ako to vyzerá v praxi? Podľa reči možno spoznať, že som Západoslovák. Viete, aká je história Praslovanov? Tvári sa, akoby bol Nebratislavčan! Hovorí o sebe, že je taký Poloukrajinec. Nie je to žiadny Ultranemec!