Bratislava 2. mája (TASR) - Podstatné mená, ktoré vznikli z vlastných mien, nazývame všeobecné alebo zovšeobecnené podstatné mená. Píšeme ich s malým začiatočným písmenom, nie ako vlastné mená, ktoré píšeme za každých okolností s veľkým začiatočným písmenom. Hovoria o tom Pravidlá slovenského pravopisu.

Zovšeobecnené podstatné mená zväčša používame ako obrazné pomenovania. Napríklad: Ty si riadny judáš (zradca). Tento týždeň som naozaj lazár (ťažko chorý človek). Môj bratranec je skutočný donchuan (záletník, sukničkár). Nechcel by som byť známy ako donkichot (naivný rojko). Ty si riadny škót (skúpy človek). Nesprávaj sa ako kubo (hlupák)! Tvoji synovia sú riadni vandali (ničitelia). Nevesta je naozaj popoluška (skromná žena). Si riadny lucifer (zlý človek)! V tejto triede je riadny babylon (chaos, neporiadok).

Ako obrazné pomenovania sa môžu použiť aj ďalšie slová – mecenáš (dobrodinec), zlatovláska (dievča so zlatými vlasmi), gašparko (smiešna postava), valibuk, lomidrevo (silák), venuša (krásna, zvodná žena) a mnohé iné.

S malým písmenom píšeme aj mená príslušníkov či prívržencov nejakého hnutia, ktoré je odvodené od vlastného mena jeho vodcu – štúrovec, slovanista, matičiar, radošinec, jánošíkovec.