Bratislava 13. júna (TASR) - Písanie veľkého a malého písmena v slove cirkev/Cirkev sa podľa doterajšej slovenskej kodifikácie riadi zásadou písať malé písmeno – samozrejme, kým nejde o vlastné meno niektorej z cirkví. Preto máme hriechy cirkvi, financovanie cirkví alebo predstaviteľov cirkvi, ale hlavu Katolíckej cirkvi, eparchu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, generálneho dozorcu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Zároveň však platí pomerne jedinečná dvojkoľajnosť, keď sa v náboženskej komunikačnej sfére tolerujú odlišné pravidlá, a teda písanie Cirkev vždy, keď sa myslí Kristom založené všeobecné spoločenstvo veriacich. S malým písmenom sa cirkev uvádza, keď sa hovorí o niektorej z čiastkových cirkví (domáca cirkev ako synonymum rodiny, miestna cirkev ako synonymum farnosti či diecézy, východná cirkev, západná cirkev, latinská cirkev, protestantské cirkvi).

V náboženskej publicistike alebo v teologickej literatúre nájdeme teda vety: Na slávnosť Zjavenia Pána Cirkev pokračuje v kontemplovaní a slávení tajomstva narodenia Ježiša, Spasiteľa. Utrpenie sa stáva určitým druhom výzvy, ale aj príležitosťou na ešte hlbšie zapojenie sa do misionárskeho diela Cirkvi. Pevne veríme, že duša biskupa Vojtaššáka je už v nebi, túžime však, aby to oficiálne potvrdila aj matka Cirkev jeho blahorečením.

V sekulárnom prostredí sa používa malé c: Voľba nového pápeža Benedikta XVI. nepotešila liberálnych teológov, ktorí tvrdia, že Ratzinger je pre cirkev pohromou. Hľadanie modelu, ako by cirkev mala ekonomicky fungovať, trvá už príliš dlho.

Je však chybou násilne uplatňovať toto pravidlo aj tam, kde má slovo či slovné spojenie jasný charakter vlastného mena: Novoročné stretnutie ukončila spoločná ekumenická modlitba, ktorú viedol Peter Rusnák, bratislavský eparcha gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Správne malo byť: Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Za sporný možno považovať názov Katolícka cirkev, ktorý je síce vlastným menom, strešným pomenovaním cirkví zjednotených s Rímom (podriaďujúcich sa pápežovi), ale v povedomí mnohých ľudí funguje skôr ako všeobecné pomenovanie jednej z kresťanských cirkví. Osobitne vypuklo sa tento problém prejavuje v komunikácii nekatolíckych kresťanov, ktorí sa tiež považujú za súčasť katolíckej (v zmysle všeobecnej, Kristovej) cirkvi, a preto sa výraz Katolícka cirkev snažia nahrádzať pomenovaním Rímskokatolícka cirkev. To je však zavádzajúce, lebo Katolícku cirkev tvorí 24 cirkví, z toho jedna latinská, západná (rímska) a 23 gréckych, východných (sýrska, maronitská, koptská, chaldejská...).

Dlhodobé volanie jazykovedcov i náboženských predstaviteľov po ustálení rozkolísaných pravidiel a po logickom kľúči na zjednotenie zvyklostí v rozličných komunikačných kontextoch sa snaží vypočuť aktuálny Slovník súčasného slovenského jazyka, ktorý pri hesle cirkev uvádza aj tvar Cirkev – vo význame „hierarchicky usporiadaného spoločenstva veriacich založeného Ježišom Kristom“. Malé začiatočné písmeno slovník prisudzuje „jednému z mnohých veľkých organizovaných spoločenstiev kresťanských veriacich“.

Zatiaľ však platí súčasná kodifikácia, keď treba (v sekulárnom prostredí) zvažovať najmä všeobecný a vlastný charakter podstatného mena.