Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 11. máj 2025Meniny má Blažena
< sekcia Import

Slovenská socialistická republika vznikla ako dôsledok Pražskej jari

Ilustračná snímka Foto: TASR/Pavol Zachar

Československá socialistická republika sa stala federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov: Čechov a Slovákov.

Bratislava 1. januára (TASR) – Na Nový rok 1969 začal platiť Ústavný zákon o československej federácii, ktorým v rámci spoločného československého štátu vznikla Slovenská socialistická republika (SSR). Jej vznik presne o polnoci ohlásil na balkóne Bratislavského hradu Ondrej Klokoč, vtedajší predseda Slovenskej národnej rady (SNR).

Vzniku SSR predchádzali v roku 1968 udalosti súvisiace s obrodným procesom Pražskej jari. Už 14. a 15. marca sa SNR na svojej 16. plenárnej schôdzi vyslovila za federatívne usporiadanie Československa. Poslanci zároveň odvolali dovtedajšieho predsedu SNR Milana Chudíka a na jeho miesto zvolili Ondreja Klokoča.

Federatívne usporiadanie sa objavilo aj v programe československej vlády, ktorý predniesol 24. apríla jej nový predseda Oldřich Černík. Návrh ústavného zákona o federalizácii mal byť pripravený do 20. júna 1968, aby bol schválený a vyhlásený do 50. výročia vzniku Československa, teda do 28. októbra 1968.

Federatívne usporiadanie štátu bolo tiež témou zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (KSČ), ktoré prebiehalo od 29. mája do 1. júna. Komunisti chceli tejto otázke venovať mimoriadny zjazd.

Predsedom komisie, ktorá mala riešiť ekonomické otázky, sa stal reformný ekonóm Ota Šik. Návrh zásad federatívneho usporiadania schválila vláda 15. augusta 1968.

Už o niekoľko dní, 21. augusta 1968, však územie Československa obsadili sovietske vojská a ďalšie spojenecké armády, čo ukončilo prebiehajúci obrodný proces. Sovietski predstavitelia okrem iného vyslovili výhrady aj k federálnemu usporiadaniu Československej socialistickej republiky, prípravy na tento krok však pokračovali ďalej.

Návrh ústavného zákona prerokovala československá vláda 1. októbra. Národné zhromaždenie – vtedajší československý parlament – prijalo 27. októbra 1968 Ústavný zákon o československej federácii (143/1968 Zb.). Pripravoval sa jeho slávnostný podpis na Bratislavskom hrade.

Zrekonštruované priestory hradu sprístupnili verejnosti 28. októbra 1968, pri príležitosti 50. výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Na ďalší deň, 29. októbra, prišli do Bratislavy najvyšší predstavitelia na čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom a s prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom. V uliciach ich vítali davy občanov, ktorí prišli pozdraviť predstaviteľov Pražskej jari, dokonca ich autá obsypali kvetmi.

Vo večerných hodinách sa najvyšší predstavitelia štátu stretli s tisíckami občanov pred budovou Slovenského národného divadla, kde sa konalo predstavenie opery Krútňava od Eugena Suchoňa. Samotný slávnostný podpis ústavného zákona bol na programe 30. októbra 1968.

Zákon začal platiť 1. januára 1969. Československá socialistická republika sa stala federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov: Čechov a Slovákov. Tvorili ju dve suverénne republiky – Česká socialistická republika (ČSR) a Slovenská socialistická republika (SSR). Každá z nich mala svoj zákonodarný orgán - národnú radu - a svoju vládu.

Orgánmi federácie boli federálna vláda, Federálne zhromaždenie, prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR pozostávalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie a Snemovne národov, v ktorej zastupovalo ČSR 75 poslancov, rovnaký počet bol aj zo Slovenska.

Na druhý deň 2. januára 1969 predsedníctvo SNR vymenovalo prvú vládu SSR na čele so Štefanom Sádovským.

ŠULEKOVÁ: Vyhorenie vzniká aj zo súcitu, ohrozuje pomáhajúce profesie

V relácii TASR TV Zdravie diskutuje Lucia Illanitzová so psychologičkou Evou Šulekovou.

- Návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom je „prvým krokom, to však nestačí“, uviedol v nedeľu francúzsky prezident Emmanuel Macron.

- Syndróm vyhorenia je vždy spojený so záťažou zodpovednosti a výkonu, poznáme aj špecifické vyhorenie zo súcitu, ktorým trpia napríklad ošetrovatelia. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla psychologička Eva Šuleková.

- Námestník indického ministra zahraničných vecí Vikram Misrí obvinil v sobotu susedný Pakistan, že krátko po jeho začiatku porušil prímerie, na ktorom sa obe krajiny dohodli.

- Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko si musí premyslieť návrh na 30-dňové prímerie vo vojne s Ukrajinou, ktorý v ten istý deň predložili západní spojenci Kyjeva združení v tzv. koalícii ochotných.

- Americký prezident Donald Trump oznámil, že India a Pakistan sa po rozhovoroch sprostredkovaných Spojenými štátmi dohodli na „okamžitom a úplnom prímerí“.

- Kyjev a jeho európski spojenci sa dohodli, že vyzvú Rusko, aby akceptovalo zavedenie 30-dňového bezpodmienečného úplného prímeria v bojoch na Ukrajine s platnosťou od pondelka 12. mája.

- Slovenské matky dokážu ušetriť svojim deťom o 75 % viac financií než tie české. Informovala o tom online investičná platforma Portu.

- Obnovený proces s niekdajším bosom bratislavskej skupiny piťovcov Jurajom O. a spol. má na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračovať na budúci týždeň v piatok (16. 5.).

- Opozičné hnutie PS navrhuje zmenu kvóra poslancov Národnej rady (NR) SR potrebného na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi.

- Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyzval v sobotu Indiu a Pakistan, aby medzi sebou obnovili priamu komunikáciu v záujme „vyhnúť sa nezrovnalostiam“ v stupňujúcom sa konflikte medzi týmito susednými krajinami.

- Slovenskí hokejisti prehrali vo svojom prvom zápase na 88. majstrovstvách sveta v Štokholme s domácim Švédskom 0:5.

- Veľvyslanectvo Spojených štátov v ukrajinskej metropole Kyjev v piatok varovalo pred možným veľkým leteckým útokom, ktorý by sa mohol uskutočniť v najbližších dňoch.

- Ukrajina v piatok oznámila vyhostenie dvoch maďarských diplomatov. K tomuto kroku pristúpila v reakcii na vyhostenie dvoch pracovníkov ukrajinského veľvyslanctva z Budapešti.

- Spojené štáty a ich európski spojenci dokončujú návrh na 30-dňové prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý by v prípade jeho odmietnutia viedol k uvaleniu ďalších sankcií na Moskvu.

- Polícia po stredajšom (7. 5.) lúpežnom prepadnutí 60-ročnej ženy v Turčianskych Kľačanoch v okrese Martin zadržala jednu osobu, voči ktorej však nevzniesla obvinenie a prepustila ju na slobodu.

- Vo veku 103 rokov zomrela v piatok v Nemecku jedna z posledných preživších holokaustu Margot Friedländerová.

- Rusko vyjadrilo nádej, že bude naďalej rozvíjať svoj dialóg s Vatikánom, uviedlo v piatok ministerstvo zahraničných vecí v Moskve po zvolení nového pápeža Leva XIV.

- Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte chce, aby sa členské krajiny NATO na júnovom summite dohodli na zvýšení obranných výdavkov na úroveň päť percent svojho HDP do roku 2032.

- Českí hokejisti zvíťazili v úvodnom zápase B-skupiny majstrovstiev sveta v dánskom Herningu. Obhajcovia trofeje zdolali v repríze vlaňajšieho finále Švajčiarsko 5:4 po predĺžení.

- Predseda vlády SR Robert Fico sa v piatok počas návštevy Moskvy pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe stretol s generálnym tajomníkom Komunistickej strany Vietnamu To Lamom.