Za najdôležitejšie považuje to, že úspech Slovenska a výsledky práce slovenskej diplomacie dnes môžu pociťovať všetci občania.
Autor TASR
Bratislava 21. januára (TASR) – Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je rád, že za ostatných 20 rokov prežil so svojou krajinou úspešný príbeh, ktorý nesie pečať aj slovenskej diplomacie. Ten je podľa neho výsledkom kombinácie veľkého domáceho úsilia, spoľahlivej regionálnej spolupráce a veľkorysej pomoci členov euroatlantickej komunity. Uviedol to na dnešnej konferencii v Bratislave venovanej 20 rokom služby modernej diplomacie pre Slovensko.
Ako Lajčák pripomenul, veľkým testom schopností bol prístupový proces do EÚ a NATO. Následne sa muselo Slovensko preorientovať z prispôsobovania sa existujúcim pravidlám mechanizmom týchto integračných zoskupení na aktívnu participáciu pri tvorbe ich rozhodnutí. "Možno povedať, že slovenská zahraničná služba patrí medzi tie komponenty našej štátnosti, na ktoré môže byť SR právom hrdá," dodal.
Za najdôležitejšie považuje to, že úspech Slovenska a výsledky práce slovenskej diplomacie dnes môžu pociťovať všetci občania. "Mnohé z toho, čo sme dosiahli, považujeme za bežné, ale zabúdame, že to vôbec nie je samozrejmé," upozornil.
Po plnom zaradení do euroatlantických štruktúr by sa podľa neho mohlo zdať, že SR splnilo všetky veľké zahraničnopolitické úlohy. "Mohlo by sa zdať, že absentujú strategické vízie," konštatoval s tým, že kríza eurozóny ukázala, že sa nestačí dostať do EÚ. "Nie je to zem zasľúbená, je to každodenná tvrdá práca. Musíme na Slovensku realizovať mentálny prerod, musíme si uvedomiť, že EÚ to sme my a nie úradníci v Bruseli," podčiarkol. Kľúč k prosperite Slovenska vidí v členstve v únii, preto najprirodzenejším záujmom je jej posilňovanie. "Netreba sa jej báť, prípadne ňou strašiť. Cesta vpred je viac Európy," zdôraznil.
Minister poukázal na to, že Slovensko má jeden z najvyšších rastov HDP v únii, pričom za 20 rokov stiahlo 25 percent hospodárskeho zaostávania za priemerom EÚ. "Stále však dosahujeme iba 75 tohto priemeru. Našu ekonomiku nemôže donekonečna ťahať niekoľko veľkých firiem, nemôžeme byť donekonečna dielňou Európy. Potrebujeme silné malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú najväčší počet pracovných miest," upozornil.
Dotkol sa tiež otázky Severoatlantickej aliancie, ktorú označil za pilier bezpečnosti, na ktorú však zostáva čím ďalej menej financií. "Nestačí len spoločná obrana, ale potrebujeme obranu prepojenú a integrovanú," vyzval. Slovensko chce vyvíjať maximálne úsilie na hodnotové, právne a ekonomické približovanie sa východných susedov k západným štátom. Uviedol to na margo toho, že hoci schengenské hranice smerom na západ sú otvorené, tie na východ sú o to viac strážené.
Ako Lajčák pripomenul, veľkým testom schopností bol prístupový proces do EÚ a NATO. Následne sa muselo Slovensko preorientovať z prispôsobovania sa existujúcim pravidlám mechanizmom týchto integračných zoskupení na aktívnu participáciu pri tvorbe ich rozhodnutí. "Možno povedať, že slovenská zahraničná služba patrí medzi tie komponenty našej štátnosti, na ktoré môže byť SR právom hrdá," dodal.
Za najdôležitejšie považuje to, že úspech Slovenska a výsledky práce slovenskej diplomacie dnes môžu pociťovať všetci občania. "Mnohé z toho, čo sme dosiahli, považujeme za bežné, ale zabúdame, že to vôbec nie je samozrejmé," upozornil.
Slovensko a ekonomika
Po plnom zaradení do euroatlantických štruktúr by sa podľa neho mohlo zdať, že SR splnilo všetky veľké zahraničnopolitické úlohy. "Mohlo by sa zdať, že absentujú strategické vízie," konštatoval s tým, že kríza eurozóny ukázala, že sa nestačí dostať do EÚ. "Nie je to zem zasľúbená, je to každodenná tvrdá práca. Musíme na Slovensku realizovať mentálny prerod, musíme si uvedomiť, že EÚ to sme my a nie úradníci v Bruseli," podčiarkol. Kľúč k prosperite Slovenska vidí v členstve v únii, preto najprirodzenejším záujmom je jej posilňovanie. "Netreba sa jej báť, prípadne ňou strašiť. Cesta vpred je viac Európy," zdôraznil.
Minister poukázal na to, že Slovensko má jeden z najvyšších rastov HDP v únii, pričom za 20 rokov stiahlo 25 percent hospodárskeho zaostávania za priemerom EÚ. "Stále však dosahujeme iba 75 tohto priemeru. Našu ekonomiku nemôže donekonečna ťahať niekoľko veľkých firiem, nemôžeme byť donekonečna dielňou Európy. Potrebujeme silné malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú najväčší počet pracovných miest," upozornil.
Dotkol sa tiež otázky Severoatlantickej aliancie, ktorú označil za pilier bezpečnosti, na ktorú však zostáva čím ďalej menej financií. "Nestačí len spoločná obrana, ale potrebujeme obranu prepojenú a integrovanú," vyzval. Slovensko chce vyvíjať maximálne úsilie na hodnotové, právne a ekonomické približovanie sa východných susedov k západným štátom. Uviedol to na margo toho, že hoci schengenské hranice smerom na západ sú otvorené, tie na východ sú o to viac strážené.