Brusel 8. decembra (TASR) - Európska komisia (EK) v rámci štvrtkových odporúčaní o procesných právach podozrivých a obvinených osôb vo vyšetrovacej väzbe a o podmienkach materiálnej väzby zverejnila aj štatistický prehľad rozdielov v podmienkach zadržiavania podozrivých a obvinených osôb medzi členskými štátmi EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.

Prehľad sa týka maximálneho časového limitu, ako aj priemernej dĺžky trvania vyšetrovacej väzby a počtu väzňov vo vyšetrovacej väzbe ako podielu na celkovej väzenskej populácii.

Vo všetkých prípadoch sú rozdiely medzi krajinami eurobloku výrazné aj napriek tomu, že všetky členské štáty musia dodržiavať Európsky dohovor o ľudských právach vo vzťahu k vyšetrovacej väzbe a podmienkam materiálnej väzby, upozornila EK.

Slovensko v roku 2020 patrilo do skupiny siedmych krajín EÚ s najkratším maximálnym pobytom vo vyšetrovacej väzbe (v priemere 3,9 mesiaca). Údaje z roku 2021 zasa potvrdili, že Slovensko malo v EÚ piatu najnižšiu účasť väzňov vo vyšetrovacej väzbe spomedzi všetkých väzňov (15,4 percenta).

Podľa zistení EK malo v roku 2021 osem členských štátov hustotu väzníc viac ako 100 väzňov na 100 miest a päť krajín (Belgicko, Cyprus, Grécko, Rumunsko a Taliansko) zaznamenalo preplnenosť viac ako 105 väzňov na 100 miest. Preplnenosť väzníc na Slovensku bola vlani na úrovni 90,3 percenta.

Aj náklady na vyšetrovaciu väzbu sa medzi členskými štátmi EÚ značne líšia. V roku 2020 to bolo v rozmedzí od 6,50 eura na deň na jedného väzňa (Bulharsko) až do 332,63 eura na deň (Luxembursko). Na Slovensku išlo o 56,60 eura.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)