Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvýznamnejšiu časť vedeckej práce Kollára tvoria diela z oblasti histórie, práva, filológie, ale veľký význam mali tiež diela pedagogické, etnologické, básnické a knihovnícke.
Autor TASR
Terchová/Bratislava 17. apríla (TASR) - S rázovitou slovenskou obcou Terchová sa väčšinou spája Juraj Jánošík. Terchová má však popri legendami a fikciami opradenom zbojníkovi aj nemenej významného rodáka Adama Františka Kollára, prezývaného pre jeho múdrosť a rozhľadenosť "slovenský Sokrates". Od jeho narodenia uplynie v utorok 17. apríla 300 rokov.
V kremnickej Mincovni 13. marca tohto roku predstavili a uviedli do predaja striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote 10 eur venovanú 300. výročiu narodenia významného učenca, historika, knihovníka, filológa a v neposlednom rade aj dvorského radcu panovníčky Márie Terézie Adama Františka Kollára.
Päť rokov od smrti Juraja Jánošíka sa v obci Terchová 17. apríla 1718 narodil, nie zbojník, ale budúci významný učenec a osvietenský reformátor Adam František Kollár. V Terchovej strávil Kollár prvé roky života. Potom sa rodina presťahovala na Staré Hory a onedlho do Banskej Bystrice, kde jeho otec pracoval ako baník v medených baniach. V Banskej Bystrici navštevoval jezuitské gymnázium a postupne v štúdiu pokračoval pod jezuitským vedením v Banskej Štiavnici a v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu.
V rokoch 1740 až 1742 študoval vo Viedni filozofiu. Po štvorročnej univerzitnej pauze začal v roku 1746 študovať na viedenskej univerzite teológiu a východné jazyky najmä hebrejčinu, turečtinu a perzštinu. Po dvoch rokoch sa nečakane rozhodol ukončiť teologické štúdium a na základe povolenia vtedajšieho pápeža vystúpil aj z jezuitského rádu, čím si až dokonca svojho života vyslúžil silné nepriateľstvo zo strany jezuitov.
Aj napriek predčasnému ukončeniu štúdií mal Adam František Kollár na tú dobu rozsiahle vedomosti z filozofie, histórie a jazykov. Okrem materinského jazyka a maďarčiny či nemčiny ovládal samozrejme latinčinu, ale aj gréčtinu, francúzštinu, taliančinu či spomínané východné jazyky hebrejčinu, turečtinu a perzštinu.
Mladý učenec Kollár neušiel pozornosti iných vzdelaných mužov tej doby. Všimol si ho prefekt viedenskej cisársko-kráľovskej Dvorskej knižnici Gerhard van Swieten, osobný lekár Márie Terézie a panovníckej rodiny. Na základe jeho odporúčaní sa Adam František Kollár zamestnal vo viedenskej cisársko-kráľovskej Dvorskej knižnici, v ktorej postupne na rôznych pozíciách strávil 35 rokov. V roku 1748 začínal ako skriptor, o rok už bol na pozícii druhého kustóda a v roku 1758 začal zastávať pozíciu prvého kustóda. V roku 1772 sa stal vedúcim Dvorskej knižnice vo Viedni. O dva roky neskôr sa stal riaditeľom Dvorskej knižnice v hodnosti dvorského radcu.
Najvýznamnejšiu časť vedeckej práce Kollára tvoria diela z oblasti histórie, práva, filológie, ale veľký význam mali tiež diela pedagogické, etnologické, básnické a knihovnícke. Patril k zástancom absolútnej moci osvieteneckého panovníka, čím vystupoval proti výsadám šľachty a cirkvi, ktoré mali v rámci Rakúsko-Uhorska a najmä v Uhorsku privilegované postavenie.
Najväčší odpor zo strany uhorskej šľachty a katolíckej cirkvi si Adam František Kollár vyslúžil svojim spisom O počiatkoch a ustavičnom používaní zákonodarnej moci, v ktorom napadol výsady šľachty a žiadal zlepšenie hospodárskeho postavenia poddaného ľudu či zdanenie šľachty. Spochybnil niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi a priklonil sa k myšlienke zrovnoprávnenia protestantov. Šľachtu a cirkev spis tak pobúril, že knihu zakázali a verejne spálili na bratislavskom námestí.
Významnú úlohu zohral Adam František Kollár ako radca Márie Terézie nielen v oblasti školstva, ale pri všetkých reformných snahách, o ktoré sa pokúšala osvietenecká panovníčka. Ak sa dnes často hovorí o Márii Terézii, alebo o jej synovi Jozefovi II. ako o reformátoroch, tak za týmito reformami vo veľkej miere stál práve rodák z Terchovej.
Samotná cisárovná Mária Terézia si veľmi vážila služby a vedomosti Adama Františka Kollára. Za osobitné zásluhy mu obnovila šľachtictvo, ktoré mu prináležalo po predkoch z otcovej strany a darovala mu aj bývalý jezuitský majetok, dedinu Keresztény v Šopronskej stolici. Držala nad ním ochrannú ruku v čase, keď čelil prudkým útokom zo strany uhorskej šľachty a katolíckej cirkvi. Mária Terézia bola dokonca krstnou matkou jeho dcéry.
Jeden z najvýznamnejších európskych vzdelancov 18. storočia Adam František Kollár, ktorý stál pri reformách feudálnej spoločnosti v Rakúsko-Uhorsku, zomrel vo Viedni 10. júla 1783 vo veku 65 rokov.
V kremnickej Mincovni 13. marca tohto roku predstavili a uviedli do predaja striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote 10 eur venovanú 300. výročiu narodenia významného učenca, historika, knihovníka, filológa a v neposlednom rade aj dvorského radcu panovníčky Márie Terézie Adama Františka Kollára.
Päť rokov od smrti Juraja Jánošíka sa v obci Terchová 17. apríla 1718 narodil, nie zbojník, ale budúci významný učenec a osvietenský reformátor Adam František Kollár. V Terchovej strávil Kollár prvé roky života. Potom sa rodina presťahovala na Staré Hory a onedlho do Banskej Bystrice, kde jeho otec pracoval ako baník v medených baniach. V Banskej Bystrici navštevoval jezuitské gymnázium a postupne v štúdiu pokračoval pod jezuitským vedením v Banskej Štiavnici a v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu.
V rokoch 1740 až 1742 študoval vo Viedni filozofiu. Po štvorročnej univerzitnej pauze začal v roku 1746 študovať na viedenskej univerzite teológiu a východné jazyky najmä hebrejčinu, turečtinu a perzštinu. Po dvoch rokoch sa nečakane rozhodol ukončiť teologické štúdium a na základe povolenia vtedajšieho pápeža vystúpil aj z jezuitského rádu, čím si až dokonca svojho života vyslúžil silné nepriateľstvo zo strany jezuitov.
Aj napriek predčasnému ukončeniu štúdií mal Adam František Kollár na tú dobu rozsiahle vedomosti z filozofie, histórie a jazykov. Okrem materinského jazyka a maďarčiny či nemčiny ovládal samozrejme latinčinu, ale aj gréčtinu, francúzštinu, taliančinu či spomínané východné jazyky hebrejčinu, turečtinu a perzštinu.
Mladý učenec Kollár neušiel pozornosti iných vzdelaných mužov tej doby. Všimol si ho prefekt viedenskej cisársko-kráľovskej Dvorskej knižnici Gerhard van Swieten, osobný lekár Márie Terézie a panovníckej rodiny. Na základe jeho odporúčaní sa Adam František Kollár zamestnal vo viedenskej cisársko-kráľovskej Dvorskej knižnici, v ktorej postupne na rôznych pozíciách strávil 35 rokov. V roku 1748 začínal ako skriptor, o rok už bol na pozícii druhého kustóda a v roku 1758 začal zastávať pozíciu prvého kustóda. V roku 1772 sa stal vedúcim Dvorskej knižnice vo Viedni. O dva roky neskôr sa stal riaditeľom Dvorskej knižnice v hodnosti dvorského radcu.
Najvýznamnejšiu časť vedeckej práce Kollára tvoria diela z oblasti histórie, práva, filológie, ale veľký význam mali tiež diela pedagogické, etnologické, básnické a knihovnícke. Patril k zástancom absolútnej moci osvieteneckého panovníka, čím vystupoval proti výsadám šľachty a cirkvi, ktoré mali v rámci Rakúsko-Uhorska a najmä v Uhorsku privilegované postavenie.
Najväčší odpor zo strany uhorskej šľachty a katolíckej cirkvi si Adam František Kollár vyslúžil svojim spisom O počiatkoch a ustavičnom používaní zákonodarnej moci, v ktorom napadol výsady šľachty a žiadal zlepšenie hospodárskeho postavenia poddaného ľudu či zdanenie šľachty. Spochybnil niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi a priklonil sa k myšlienke zrovnoprávnenia protestantov. Šľachtu a cirkev spis tak pobúril, že knihu zakázali a verejne spálili na bratislavskom námestí.
Významnú úlohu zohral Adam František Kollár ako radca Márie Terézie nielen v oblasti školstva, ale pri všetkých reformných snahách, o ktoré sa pokúšala osvietenecká panovníčka. Ak sa dnes často hovorí o Márii Terézii, alebo o jej synovi Jozefovi II. ako o reformátoroch, tak za týmito reformami vo veľkej miere stál práve rodák z Terchovej.
Samotná cisárovná Mária Terézia si veľmi vážila služby a vedomosti Adama Františka Kollára. Za osobitné zásluhy mu obnovila šľachtictvo, ktoré mu prináležalo po predkoch z otcovej strany a darovala mu aj bývalý jezuitský majetok, dedinu Keresztény v Šopronskej stolici. Držala nad ním ochrannú ruku v čase, keď čelil prudkým útokom zo strany uhorskej šľachty a katolíckej cirkvi. Mária Terézia bola dokonca krstnou matkou jeho dcéry.
Jeden z najvýznamnejších európskych vzdelancov 18. storočia Adam František Kollár, ktorý stál pri reformách feudálnej spoločnosti v Rakúsko-Uhorsku, zomrel vo Viedni 10. júla 1783 vo veku 65 rokov.
