Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor - advokát v rozhovore odpovedá aj na ošemetnú otázku všetkých juristov: Ako sa cíti advokát, keď obhajuje človeka, o ktorom je vnútorne presvedčený, že je vinný?
Autor TASR
Bratislava 24. februára (TASR) - Medzi najnovšou kolekciou kníh pôvodnej slovenskej literatúry z Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave je aj kniha „píšuceho advokáta“ Antona Blahu Sme čakárenská generácia.
Anton Blaha (*22. 4. 1934, Čadca) je autorom kníh literatúry faktu Osobnosti Kysúc (2004), Pyžamová revolúcia (2007), súborov esejí Nepíš to, otec (2009), Rád sa pýtam, aj počúvam (2009) a románovej novely Manderla a Modrý Mauricius.
Jeho najnovšia kniha Sme čakárenská generácia (december 2016) predstavuje okrem vstupného autorského komentára súbor 29 vybraných esejí a publicistických i verejných vystúpení autora v tomto decéniu.
Vybrané texty autor kompozične zaradil do troch tematicky príbuzných častí. Aj keď ich symbolicky či metaforicky nepomenoval, ich základné znaky sú rozoznateľné. Prvú skupinu tvoria texty na občianske témy, druhú skupinu „personálne“ texty, venované tvorbe a životným úsiliam našich popredných umelcov, ktorí sa mu stali aj osobne blízki a tretiu skupinu tvoria texty na historické témy.
Knihu uvádza obsiahly rozhovor novinára Pavla Dinku s autorom, ktorý vznikol pri príležitosti jeho osemdesiatky v roku 2014. Rozhovor ako vyhľadávaný publicistický žáner pritom tu predstavuje aj autorov štruktúrovaný životopis. Autor v ňom odpovedá aj na ošemetnú otázku všetkých juristov - ako sa cíti advokát, „keď obhajuje človeka, o ktorom je vnútorne presvedčený, že je vinný?“
Anton Blaha: „Vinného človeka nemožno obhajovať, nad ním sa dá len poplakať, takmer tak, ako sa plače nad ťažko chorým alebo mŕtvym. Obhajovať sa dá len nevinný. Tomu, okrem dokonalého právneho rozboru jeho postavenia, poskytujeme predovšetkým nádej, často zvesenú z mreží chladného väzenia a niekedy utkanú z pavučiny. Sme odborníci na právo, ale aj predajcovia nádeje.“
V druhej tematicky príbuznej skupine sa vynímajú spomienkovo poňaté, biografické a niekedy i hodnotiace eseje o tvorbe maliarov Milana Paštéku a Pavla Mušku i historika výtvarného umenia Milana Vároša, o živote a literárnom diele už nebohého spisovateľa Ladislava Ťažkého, ale aj o žijúcich literárnych legendách, akými sú Ján Čomaj a Boris Filan, a tiež o „mužovi, ktorý premohol dunajského draka“, čiže o Júliusovi Binderovi.
Z historizujúcich esejí zo slovenského pohľadu zaujmú najmä eseje Trianon, čo platí a Po čom, po akej zemi chodíme o unikátnom archeologickom nálezisku v Bojnej.
Kniha je ilustrovaná celostránkovými reprodukciami výtvarných diel akademických maliarov Pavla Mušku, Jozefa Jankoviča, Juraja Ladvenicu, Miroslava Cipára, Ondreja Zimku, Mikuláša Galandu, Petra Galvánka a Milana Paštéku.
Anton Blaha (*22. 4. 1934, Čadca) je autorom kníh literatúry faktu Osobnosti Kysúc (2004), Pyžamová revolúcia (2007), súborov esejí Nepíš to, otec (2009), Rád sa pýtam, aj počúvam (2009) a románovej novely Manderla a Modrý Mauricius.
Jeho najnovšia kniha Sme čakárenská generácia (december 2016) predstavuje okrem vstupného autorského komentára súbor 29 vybraných esejí a publicistických i verejných vystúpení autora v tomto decéniu.
Vybrané texty autor kompozične zaradil do troch tematicky príbuzných častí. Aj keď ich symbolicky či metaforicky nepomenoval, ich základné znaky sú rozoznateľné. Prvú skupinu tvoria texty na občianske témy, druhú skupinu „personálne“ texty, venované tvorbe a životným úsiliam našich popredných umelcov, ktorí sa mu stali aj osobne blízki a tretiu skupinu tvoria texty na historické témy.
Knihu uvádza obsiahly rozhovor novinára Pavla Dinku s autorom, ktorý vznikol pri príležitosti jeho osemdesiatky v roku 2014. Rozhovor ako vyhľadávaný publicistický žáner pritom tu predstavuje aj autorov štruktúrovaný životopis. Autor v ňom odpovedá aj na ošemetnú otázku všetkých juristov - ako sa cíti advokát, „keď obhajuje človeka, o ktorom je vnútorne presvedčený, že je vinný?“
Anton Blaha: „Vinného človeka nemožno obhajovať, nad ním sa dá len poplakať, takmer tak, ako sa plače nad ťažko chorým alebo mŕtvym. Obhajovať sa dá len nevinný. Tomu, okrem dokonalého právneho rozboru jeho postavenia, poskytujeme predovšetkým nádej, často zvesenú z mreží chladného väzenia a niekedy utkanú z pavučiny. Sme odborníci na právo, ale aj predajcovia nádeje.“
V druhej tematicky príbuznej skupine sa vynímajú spomienkovo poňaté, biografické a niekedy i hodnotiace eseje o tvorbe maliarov Milana Paštéku a Pavla Mušku i historika výtvarného umenia Milana Vároša, o živote a literárnom diele už nebohého spisovateľa Ladislava Ťažkého, ale aj o žijúcich literárnych legendách, akými sú Ján Čomaj a Boris Filan, a tiež o „mužovi, ktorý premohol dunajského draka“, čiže o Júliusovi Binderovi.
Z historizujúcich esejí zo slovenského pohľadu zaujmú najmä eseje Trianon, čo platí a Po čom, po akej zemi chodíme o unikátnom archeologickom nálezisku v Bojnej.
Kniha je ilustrovaná celostránkovými reprodukciami výtvarných diel akademických maliarov Pavla Mušku, Jozefa Jankoviča, Juraja Ladvenicu, Miroslava Cipára, Ondreja Zimku, Mikuláša Galandu, Petra Galvánka a Milana Paštéku.
