Bratislava 23. februára (TASR) - Spisovateľ a publicista Ladislav Mňačko patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej povojnovej žurnalistiky a literatúry. Od jeho úmrtia uplynie v pondelok 24. februára 20 rokov.

Podstatou svojej tvorby bol Ladislav Mňačko predovšetkým novinár a reportér. Zaujal už svojimi reportážami z ciest po Slovensku Kde končia prašné cesty, ďalšie jeho knihy sú napríklad Ja, Adolf Eichmann, Smrť sa volá Engelchen, Oneskorené reportáže a Ako chutí moc. V Oneskorených reportážach po prvý raz otvorene hovoril o tragických osudoch ľudí počas vykonštruovaných politických procesov v Československu v 50. rokoch 20. storočia, ktoré sa často končili popravami a sprevádzali ich ďalšie zločiny. V novele Ako chutí moc sa zameral na tému, ako dokáže dlhodobo a nekontrolovateľne uplatňovaná moc pokriviť charakter aj pôvodne čestného a statočného človeka. Je ostrým pamfletom na praktiky komunistických činiteľov.

Narodil sa 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch na Morave. Detstvo prežil v Martine. Po rozbití Československej republiky sa pokúšal ujsť z krajiny, no Nemci ho chytili, odvliekli do koncentračného tábora a potom na nútené práce. Podarilo sa mu utiecť a zapojiť sa do partizánskych bojov na území Moravy.

Literárnu činnosť začal ako novinár komunistických denníkov Rudé právo (1945-1948) a Pravda (1948-1953). V roku 1954 si zvolil slobodné povolanie.

Od roku 1967 žil Ladislav Mňačko v emigrácii. Najprv odišiel do Izraela na protest proti antiizraelskej kampani československej vlády. Nasledujúci rok, keď ho vláda počas Pražskej jari rehabilitovala, sa vrátil domov. Po augustovej okupácii Československa v roku 1968 Ladislav Mňačko opustil republiku znovu a odišiel do Rakúska. Tam žil, pracoval a tvoril až do novembra 1989, kedy sa opäť vrátil domov.

V emigrácii Ladislav Mňačko napísal satirický román Súdruh Műnchhausen, knihy esejí Agresori, Siedma noc, Jeden prežije, Slávnostný prejav, Gigant a iné.

Ladislav Mňačko zomrel 24. februára 1994 v Bratislave vo veku 75 rokov.