Žilina 10. júla (TASR) - Je odmenou pre každého, bez ohľadu na to, či mu jeho snaženie vychádzalo počas školského roka viac alebo menej. U nás v triede sa tento rok na tému koncoročného výletu rozvírila ohnivá diskusia. Triedna učiteľka vyhlásila pátranie po najlepšej ponuke na ubytovanie. Našli sa rôzne lokality, ale stále niekomu niečo nevyhovovalo. Až jedného dňa prišla triedna so zaujímavým kompromisom. Do rúk sa jej dostal letáčik o akcii Železničnej spoločnosti Slovensko s názvom Vlak a Tatry. S novým objavom všetci nadšene súhlasili. Išlo o lacnejšie cestovanie spojené s lacnejším ubytovaním vo vybraných tatranských hoteloch. Zakúpili sme si lístky, ktoré platili na vlak zo Žiliny do Popradu a späť, ďalej platili ako sieťové lístky na Tatranské elektrické železnice a Ozubnicové železnice a vybrané trasy lanoviek. Lístok bolo možné využiť za určitých podmienok aj ako trojhodinový v stup do Aquacity Poprad. Cena jedného lístka bola 9 €.
Už pri nástupe do vlaku v Žiline nás sprevádzal dážď. Celú cestu sme pozorovali oblohu a dúfali sme, že sa tie čierne mračná rozídu aspoň nad Popradom. A naozaj , obloha bola modrá. Ubytovali sme sa v Tatranskej Lomnici. Nečakali sme a hneď sme sa vybrali do prírody. Lanovkou sme sa vyviezli na Skalnaté pleso. Z kabíniek lanovky sme ale vystupovali sklamaní. Všade okolo nás bola taká hmla , že sme sa ledva videli navzájom. Pleso a aj Lomnický štít, na ktorý sa tešili najmä tí, ktorí boli v Tatrách prvýkrát, celkom zahalila hmla. Hoci nám bolo chladno, navštívili sme aspoň Meteorologické observatórium Skalnaté Pleso.ObservatóriumFoto: Monika Kohanová/TASR Ochotný pracovník, ktorý nás milo privítal aj za takého bezútešného počasia, nám ukázal okolie observatória. Všade boli rozostavené rôzne meracie prístroje, ktorých fungovanie nám podrobne opísal. Zo Skalnatého plesa sme pešo zišli na Hrebienok. Čím nižšie sme boli, tým menej hmly nás obklopovalo, bolo teplejšie a prvotné sklamanie opadlo. Cestu z Hrebienka sme si mohli zvoliť my. Niektorí využili pozemnú lanovku, ale väčšina sa spustila dole na kolobežkách. Večer sme strávili hraním spoločenských hier.Hrebienok - kolobežkyFoto: Monika Kohanová/TASR
Na druhý deň ráno nás zobudilo neutíchajúce búšenie dažďových kvapiek na okná. Po raňajkách sme sa pobalili, ale ešte sme predsa chceli vidieť kúsok Tatier. Rozhodli sme sa vidieť Štrbské pleso, no náš cieľ sa nám nepodarilo dosiahnuť, pretože nás opäť zastihla hustá hmla, no tentokrát sprevádzaná dažďom. Rozliezli sme sa teda do najbližších reštaurácií alebo obchodov so suvenírmi. Neskôr, či sme chceli alebo nie, museli sme sa s Tatrami rozlúčiť a nasadnúť na zubačku zo Štrbského Plesa do Štrby. V Štrbe sme nasadli na vlak domov, do Žiliny. Aj napriek tomu, že počasie nebolo práve podľa našich predstáv, zažili sme v Tatrách veľa pekných zážitkov.
