Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opatrne pripravujte potraviny s obsahom vajec, ktoré sú najčastejším faktorom prenosu nákazy salmonelózy a vyhýbali sa potravinám, kde sa pridávajú surové vajcia.
Autor TASR
Banská Bystrica 4. augusta (TASR) – Horúčavy, ktoré v týchto dňoch udreli na Slovensku, sú optimálne pre množenie baktérií, zapríčiňujúcich hnačkové a iné ochorenia oveľa viac než v inom období. Podľa vedúcej oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Viery Morihladkovej, najčastejšie sú salmonelózy.
"Upozorňujeme konzumentov, aby opatrne pripravovali potraviny s obsahom vajec, ktoré sú najčastejším faktorom prenosu nákazy salmonelózy a vyhýbali sa potravinám, kde sa pridávajú surové vajcia. Najdôležitejšie je, aby sa v domácnostiach, jedálňach, reštauráciách a výrobniach potravín vajcia dostatočne dlho tepelne upravovali," zdôraznila Morihladková.
Ako pripomenula, každá potravina má určené podmienky skladovania, ide najmä o teplotu a vlhkosť vzduchu. Je nutné ich dodržiavať v každom ročnom období, a teda nielen počas leta, hoci vtedy je uchovávanie potravín najťažšie.
Letným rizikom je i ochorenie na dyzentériu (šigelózu, úplavicu). "Ide čisto o ľudskú baktériu, ktorá je patogénom pre človeka a aj sa u neho vyskytuje. K prenosu dochádza potravinou, ktorú chorý kontaminuje najmä rukami s obsahom výlučkov pri nedostatočnej osobnej hygiene. Táto choroba sa však môže šíriť napríklad koreňovou zeleninou, jahodami, všetkým, čo je v zemi alebo sa po nej plazí, ak je hnojená. Také potraviny musia byť dôkladne umyté, aby sa riziko minimalizovalo," konštatovala Morihladková.
Dyzentéria sa šíri i v prostredí s nízkym hygienickým štandardom, kde nie je kanalizácia, kde sú suché záchody alebo nedostatok pitnej vody. Niekedy sa vyskytuje v kolektívnom zariadení, kde ju zavlečie nosič. Podobným spôsobom sa šíri i žltačka typu A, čo je ochorenie, ktoré poškodzuje pečeň a následne takmer celý organizmus. Nespôsobuje ho baktéria, ale vírus a tiež ide o prenos z človeka na človeka. Hovorí sa jej choroba špinavých rúk, preto treba stále klásť dôraz na osobnú hygienu.
Podobná baktéria, ktorá sa až tak často nemnoží v potravinách, ale prežíva v nich, je kampylobakter a vyskytuje sa v zažívacom trakte teplokrvných živočíchov. Cez mäsové i mliečne produkty sa dostáva do ľudského organizmu, čím spôsobuje tzv. kampylobakteriózu. V našich podmienkach to môžu byť okrem hydinových aj ovčie výrobky.
"Upozorňujeme konzumentov, aby opatrne pripravovali potraviny s obsahom vajec, ktoré sú najčastejším faktorom prenosu nákazy salmonelózy a vyhýbali sa potravinám, kde sa pridávajú surové vajcia. Najdôležitejšie je, aby sa v domácnostiach, jedálňach, reštauráciách a výrobniach potravín vajcia dostatočne dlho tepelne upravovali," zdôraznila Morihladková.
Ako pripomenula, každá potravina má určené podmienky skladovania, ide najmä o teplotu a vlhkosť vzduchu. Je nutné ich dodržiavať v každom ročnom období, a teda nielen počas leta, hoci vtedy je uchovávanie potravín najťažšie.
Letným rizikom je i ochorenie na dyzentériu (šigelózu, úplavicu). "Ide čisto o ľudskú baktériu, ktorá je patogénom pre človeka a aj sa u neho vyskytuje. K prenosu dochádza potravinou, ktorú chorý kontaminuje najmä rukami s obsahom výlučkov pri nedostatočnej osobnej hygiene. Táto choroba sa však môže šíriť napríklad koreňovou zeleninou, jahodami, všetkým, čo je v zemi alebo sa po nej plazí, ak je hnojená. Také potraviny musia byť dôkladne umyté, aby sa riziko minimalizovalo," konštatovala Morihladková.
Dyzentéria sa šíri i v prostredí s nízkym hygienickým štandardom, kde nie je kanalizácia, kde sú suché záchody alebo nedostatok pitnej vody. Niekedy sa vyskytuje v kolektívnom zariadení, kde ju zavlečie nosič. Podobným spôsobom sa šíri i žltačka typu A, čo je ochorenie, ktoré poškodzuje pečeň a následne takmer celý organizmus. Nespôsobuje ho baktéria, ale vírus a tiež ide o prenos z človeka na človeka. Hovorí sa jej choroba špinavých rúk, preto treba stále klásť dôraz na osobnú hygienu.
Podobná baktéria, ktorá sa až tak často nemnoží v potravinách, ale prežíva v nich, je kampylobakter a vyskytuje sa v zažívacom trakte teplokrvných živočíchov. Cez mäsové i mliečne produkty sa dostáva do ľudského organizmu, čím spôsobuje tzv. kampylobakteriózu. V našich podmienkach to môžu byť okrem hydinových aj ovčie výrobky.
