Peter Tóth je bývalý redaktor a komentátor denníka SME, člen paralelnej tajnej služby z čias mečiarizmu a neskôr dôstojník Slovenskej informačnej služby.
Autor TASR
Bratislava 2. decembra (TASR) - Knihu bývalého redaktora a komentátora denníka SME, člena paralelnej tajnej služby z čias mečiarizmu a neskôr dôstojníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Petra Tótha Krycie meno Bežec pokrstil dnes v Bratislave prvý prezident novodobej Slovenskej republiky Michal Kováč. "Uvedomoval som si, že mnohé javy, ktoré Peter opisuje vo svojej knihe, sú veľmi závažné. Že mnohí ľudia, ktorých opisuje, sú verejnosti málo známi. A pritom vykonali ohromnú, riskantnú službu. Preto som sa rozhodol prijať ponuku byť krstným otcom, aby som dodal vážnosť tejto knihe a osobám, ktoré sú v nej spomínané," povedal Kováč na krste.
"Paralelná tajná služba bola dobrovoľnícka spravodajská organizácia," vysvetlil Peter Tóth. V rokoch 1994-1998 táto štruktúra podľa neho tvorila protiváhu mečiarovskej SIS pod vedením Ivana Lexu. Viedol ju neskorší šéf SIS Vladimír Mitro a kľúčovú úlohu zohrával spravodajský dôstojník Igor Cibula. Práve s Cibulom sa Tóth utajene stretával na ústredí KDH. Schôdzky si dohadovali prostredníctvom Tóthovej mamy, ktorá mu vždy dohodnutým heslom naznačila, kedy sa má s Cibulom stretnúť. "Nebyť paralelnej tajnej služby nemali by sme informácie o tom, ako boli sledovaní a odpočúvaní predstavitelia demokratickej opozície, ale aj novinári," povedal na krste Tóth.
Na otázku, či sa v tej dobe bál o život, reagoval, že skôr nie. "Problém bol skôr to, že som sa nebál a mal som sa. To sa ukázalo potom neskôr. Ale určite boli situácie, keď som mal strach," povedal.
"Je to o paralelnej tajnej službe, o mojom pôsobení ako novinára v neľahkom období rokov 1995 až 1998, je to o tom, ako som nastúpil do spravodajskej služby ako riadiaci dôstojník v legalizácii a je to aj tom, ako som z tej služby napokon 'vyletel'," charakterizoval obsah svojho diela. Dodal, že cieľom knihy je vyjadriť sa k témam, o ktorých sa doposiaľ nediskutovalo, alebo sa o nich diskutovalo ako o mýtoch.
Tóth istý čas pôsobil paralelne v tajnej službe aj médiách, čo dnes zákon umožňuje len výnimočne a za predpokladu schválenia Bezpečnostnou radou štátu. "Som s tým vysporiadaný úplne v pohode a nebol som agentom, ale spravodajským dôstojníkom," reagoval na otázku, ako sa vyrovnal s faktom, že zároveň pracoval ako agent aj ako novinár v známom denníku. "V prvom rade som sa ako spravodajský dôstojník podieľal na ochrane tejto spoločnosti pred niektorými hrozbami. A na to som vcelku hrdý," zdôraznil Tóth.
Michal Kováč si od knihy sľubuje, že prispeje k "ozdraveniu spoločnosti". "Bol som prekvapený, keď sa u mňa objavil Peter Tóth, ktorého som si veľmi vážil," komentoval ponuku pokrstiť knihu. "Kniha dáva príležitosť našim politikom, aby sa znovu zamysleli nad udalosťami, ktorým sami neveria," dodal. "A zamysleli sa nad tým, či je možné budovať demokratickú spoločnosť bez toho, aby sme napravili, čo sa napraviť dá," dodal. "Naša spoločnosť je chorá a sú ľudia, ktorí vedome bránia tomu, aby pravda vyplávala na povrch. Niektoré veci sú naďalej živé a žijú aj ľudia, ktorí boli postihnutí," uzavrel exprezident.
"Paralelná tajná služba bola dobrovoľnícka spravodajská organizácia," vysvetlil Peter Tóth. V rokoch 1994-1998 táto štruktúra podľa neho tvorila protiváhu mečiarovskej SIS pod vedením Ivana Lexu. Viedol ju neskorší šéf SIS Vladimír Mitro a kľúčovú úlohu zohrával spravodajský dôstojník Igor Cibula. Práve s Cibulom sa Tóth utajene stretával na ústredí KDH. Schôdzky si dohadovali prostredníctvom Tóthovej mamy, ktorá mu vždy dohodnutým heslom naznačila, kedy sa má s Cibulom stretnúť. "Nebyť paralelnej tajnej služby nemali by sme informácie o tom, ako boli sledovaní a odpočúvaní predstavitelia demokratickej opozície, ale aj novinári," povedal na krste Tóth.
Na otázku, či sa v tej dobe bál o život, reagoval, že skôr nie. "Problém bol skôr to, že som sa nebál a mal som sa. To sa ukázalo potom neskôr. Ale určite boli situácie, keď som mal strach," povedal.
"Je to o paralelnej tajnej službe, o mojom pôsobení ako novinára v neľahkom období rokov 1995 až 1998, je to o tom, ako som nastúpil do spravodajskej služby ako riadiaci dôstojník v legalizácii a je to aj tom, ako som z tej služby napokon 'vyletel'," charakterizoval obsah svojho diela. Dodal, že cieľom knihy je vyjadriť sa k témam, o ktorých sa doposiaľ nediskutovalo, alebo sa o nich diskutovalo ako o mýtoch.
Tóth istý čas pôsobil paralelne v tajnej službe aj médiách, čo dnes zákon umožňuje len výnimočne a za predpokladu schválenia Bezpečnostnou radou štátu. "Som s tým vysporiadaný úplne v pohode a nebol som agentom, ale spravodajským dôstojníkom," reagoval na otázku, ako sa vyrovnal s faktom, že zároveň pracoval ako agent aj ako novinár v známom denníku. "V prvom rade som sa ako spravodajský dôstojník podieľal na ochrane tejto spoločnosti pred niektorými hrozbami. A na to som vcelku hrdý," zdôraznil Tóth.
Michal Kováč si od knihy sľubuje, že prispeje k "ozdraveniu spoločnosti". "Bol som prekvapený, keď sa u mňa objavil Peter Tóth, ktorého som si veľmi vážil," komentoval ponuku pokrstiť knihu. "Kniha dáva príležitosť našim politikom, aby sa znovu zamysleli nad udalosťami, ktorým sami neveria," dodal. "A zamysleli sa nad tým, či je možné budovať demokratickú spoločnosť bez toho, aby sme napravili, čo sa napraviť dá," dodal. "Naša spoločnosť je chorá a sú ľudia, ktorí vedome bránia tomu, aby pravda vyplávala na povrch. Niektoré veci sú naďalej živé a žijú aj ľudia, ktorí boli postihnutí," uzavrel exprezident.