Priblížila, že napríklad chýbali zmienky o inklúzii v školských vzdelávacích programoch, nepripravenosť na inkluzívne vzdelávanie tiež priznali učitelia z väčšiny sledovaných škôl.
Autor TASR
Bratislava 8. októbra (TASR) - Inkluzívne vzdelávanie sa dostáva do škôl pomaly, problémy sú najmä v budovaní inkluzívnej kultúry. Zistila to Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) v priebehu posudzovania podmienok pre inkluzívne vzdelávanie v 11 vybraných základných školách.
"Index inklúzie v kontrolovaných školách dosiahol 60,7 percenta. I keď niektoré školy prejavili záujem o inkluzívne vzdelávanie, vo väčšine z nich sa vyskytovali problémy a nedostatky, a to celkovo v budovaní inkluzívnej kultúry," informovala hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
Priblížila, že napríklad chýbali zmienky o inklúzii v školských vzdelávacích programoch, nepripravenosť na inkluzívne vzdelávanie tiež priznali učitelia z väčšiny sledovaných škôl. "Vytváranie inkluzívnej kultúry v dvoch tretinách škôl oslabovali i vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, ktoré neposkytovali v dostatočnej miere pocit istoty a bezpečia. Súčasne postoje väčšiny žiakov voči žiakom so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou boli odmietavé a málo ústretové," sumarizovala hlavná školská inšpektorka.
Výrazným problémom hodnotených škôl bolo aj to, že viac ako 70 percent z nich nemalo vybudované bezbariérové prostredie v interiéri ani v exteriéri. "Školám tiež chýbala kompletná dokumentácia žiakov so špeciálnymi potrebami, nemali aktualizované ani skompletizované individuálne vzdelávacie programy. Vo väčšine škôl chýbala pedagogická a orientačná diagnostika," dodala Štofková Dianovská.
Za problém považuje i nedostatočné a neefektívne využívanie pedagogických asistentov. "Veľkou pomocou je zriadenie podporného školského tímu, avšak v kontrolovaných školách mali značné rezervy. Chýbali odborní zamestnanci a nedostatky boli identifikované aj v práci špeciálneho pedagóga," skonštatovala.
ŠŠI okrem vypracovania koncepčnej stratégie inkluzívneho vzdelávania odporúča školám aj zaistiť právo na kvalitné vzdelávanie a poskytovanie podporných opatrení pre všetkých žiakov, ktorých potreby si to vyžadujú. Tie vychádzajú z pravidelnej a orientačnej diagnostiky. Hlavná školská inšpektorka v tejto súvislosti pripomenula, že Slovenská republika sa zaviazala plniť medzinárodné dohovory, podľa ktorých nie je možné pokračovať v segregačnom systéme školstva. "Inkluzívne vzdelávanie je jedinou reálnou alternatívou," zdôraznila Štofková Dianovská.
"Index inklúzie v kontrolovaných školách dosiahol 60,7 percenta. I keď niektoré školy prejavili záujem o inkluzívne vzdelávanie, vo väčšine z nich sa vyskytovali problémy a nedostatky, a to celkovo v budovaní inkluzívnej kultúry," informovala hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
Priblížila, že napríklad chýbali zmienky o inklúzii v školských vzdelávacích programoch, nepripravenosť na inkluzívne vzdelávanie tiež priznali učitelia z väčšiny sledovaných škôl. "Vytváranie inkluzívnej kultúry v dvoch tretinách škôl oslabovali i vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, ktoré neposkytovali v dostatočnej miere pocit istoty a bezpečia. Súčasne postoje väčšiny žiakov voči žiakom so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou boli odmietavé a málo ústretové," sumarizovala hlavná školská inšpektorka.
Výrazným problémom hodnotených škôl bolo aj to, že viac ako 70 percent z nich nemalo vybudované bezbariérové prostredie v interiéri ani v exteriéri. "Školám tiež chýbala kompletná dokumentácia žiakov so špeciálnymi potrebami, nemali aktualizované ani skompletizované individuálne vzdelávacie programy. Vo väčšine škôl chýbala pedagogická a orientačná diagnostika," dodala Štofková Dianovská.
Za problém považuje i nedostatočné a neefektívne využívanie pedagogických asistentov. "Veľkou pomocou je zriadenie podporného školského tímu, avšak v kontrolovaných školách mali značné rezervy. Chýbali odborní zamestnanci a nedostatky boli identifikované aj v práci špeciálneho pedagóga," skonštatovala.
ŠŠI okrem vypracovania koncepčnej stratégie inkluzívneho vzdelávania odporúča školám aj zaistiť právo na kvalitné vzdelávanie a poskytovanie podporných opatrení pre všetkých žiakov, ktorých potreby si to vyžadujú. Tie vychádzajú z pravidelnej a orientačnej diagnostiky. Hlavná školská inšpektorka v tejto súvislosti pripomenula, že Slovenská republika sa zaviazala plniť medzinárodné dohovory, podľa ktorých nie je možné pokračovať v segregačnom systéme školstva. "Inkluzívne vzdelávanie je jedinou reálnou alternatívou," zdôraznila Štofková Dianovská.