Bratislava 18. decembra (TASR) - Štát by mal mať predkupné právo na obchodné podiely alebo akcie vlastníkov verejných vodovodov alebo kanalizácií. Vyplýva to z novely zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorou sa upravujú aj ďalšie zákony. Návrh v stredu schválila vláda.

"Zavedenie zákonného predkupného práva štátu má za cieľ chrániť verejný záujem v zmysle zákona a zabezpečiť dlhodobú stabilitu a kvalitu vodárenských služieb na Slovensku. Navrhujú sa zaviesť účinky vzniku predkupného práva, ktoré umožňujú, aby predkupné právo štátu existovalo a bolo vymáhateľné bez nutnosti jeho zápisu do príslušných registrov alebo evidencií, rovnako tak aj zánik predkupného práva," priblížilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Tento prístup označilo za praktický a efektívny. Zároveň poskytuje potrebnú ochranu strategických verejných záujmov.

Predkupné právo odôvodňuje MŽP ochranou strategickej infraštruktúry, zachovaním verejného záujmu a zabezpečením stability a kontinuity služieb. Lehota na uplatnenie predkupného práva by mala byť jeden rok od oznámenia písomnej ponuky.

"Celkovo táto zmena zákona zvyšuje právnu istotu a flexibilitu pre obce a mestá, ktoré spravujú verejné vodovody a kanalizácie a zároveň zabezpečuje, že ich záujmy budú chránené a rešpektované aj v prípade, že štát využije svoje predkupné právo," tvrdí MŽP. Dodalo, že týmto spôsobom sa posilňuje rovnováha medzi potrebou štátu chrániť strategické aktíva a potrebou miestnych samospráv efektívne spravovať a využívať infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre ich obyvateľov.

Zmena zákona má taktiež za cieľ predchádzať zneužívaniu finančných prostriedkov na iné, nesúvisiace účely, čím sa má zabezpečiť, že všetky prostriedky budú reinvestované do udržania, obnovy a rozvoja vodárenskej infraštruktúry. Tým sa má zvýšiť kvalita poskytovaných služieb a zabezpečiť ich dlhodobá udržateľnosť.

Na Slovensku sa podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) dlhé roky tolerovalo, že vodárenské spoločnosti, ktoré mali príjmy z regulovanej činnosti spojenej s dodávkami vody, neinvestovali do vodárenskej infraštruktúry. "Investičný dlh vodárenských spoločností je viac ako desať miliárd eur. Tieto vodárenské spoločnosti hospodáriace s peniazmi daňových poplatníkov namiesto toho, aby podporovali zmysluplné investície do obnovy vodárenskej infraštruktúry a znížili miliardový deficit, tak radšej vyťahovali peniaze na rôzne akože charitatívne činnosti," podotkol Taraba. Dodal, že Slovensko na základe poslednej žaloby Európskej únie za oneskorené budovanie kanalizačnej siete musí na tento účel vyčleniť všetky prostriedky.