Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obchodnú dohodu s Britániou musí ratifikovať všetkých 27 štátov EÚ a 34 národných a regionálnych parlamentov, ktoré ju môžu zastaviť.
Autor TASR
Londýn 22. apríla (TASR) - Členské štáty Európskej únie (EÚ) po brexite pravdepodobne neratifikujú obchodnú dohodu s britskou vládou, ak uvoľní regulácie a zmení Spojené kráľovstvo na "Singapur na Temži". Uviedol to veľvyslanec EÚ pri Svetovej obchodnej organizácii (WTO) Marc Vanheukelen.
Obchodnú dohodu s Britániou musí ratifikovať všetkých 27 štátov EÚ a 34 národných a regionálnych parlamentov, ktoré ju môžu zastaviť.
Britská premiérka Theresa Mayová opakovane vyhlásila, že radšej neuzavrie žiadnu dohodu s EÚ, ako by mala pristúpiť na zlú dohodu. Čiastočne aj preto, aby mala "voľnosť pri stanovení konkurencieschopných daňových sadzieb", ktoré by lákali zahraničné firmy a investorov.
Ak sa však Londýn s Bruselom nedohodne, obchodná výmena medzi Britániou a EÚ sa začne riadiť pravidlami WTO. Tento scenár spôsobí otrasy, zvlášť v britských firmách, ktorým sa rozpadne sieť dodávateľov, povedal Vanheukelen. Prechod na pravidlá WTO bude totiž znamenať zavedenie cla vo výške 10 % na dovoz britského tovaru do EÚ, ako sú napríklad autá.
Podľa nedávno zverejnenej správy britského parlamentu, kombinácia ciel a straty prístupu k európskej vysoko integrovanej dodávateľskej sieti zvýši náklady všetkých odvetví automobilového priemyslu na britských ostrovoch.
Vanheukelen pripomenul, že nadchádzajúce rokovania o podmienkach brexitu budú vzhľadom na viac ako 40 rokov spoločnej histórie a 20.000 pravidiel EÚ veľmi komplikované. A bude to tiež bezprecedentný boj, keďže obe stany budú, ako pri každom rozvode, presadzovať predovšetkým svoje záujmy.
Poukázal tiež na veľkú "asymetriu" vo vzájomnej obchodnej výmene, keďže takmer 44 % britského exportu smeruje do EÚ, zatiaľ čo opačne je to len 15 %.
Vláda v Londýne už síce začala debatu o obchode so štátmi od Indie po Filipíny, ale kým je členom EÚ, nemôže s nimi uzavrieť dohody.
Británia by pritom chcela paralelne s rokovaniami o brexite vyjednávať s EÚ aj o obchode. Brusel jej však dal jasne najavo, že debata o voľnom obchode sa môže začať až po tom, keď odíde zo spoločného európskeho bloku.
Obchodnú dohodu s Britániou musí ratifikovať všetkých 27 štátov EÚ a 34 národných a regionálnych parlamentov, ktoré ju môžu zastaviť.
Britská premiérka Theresa Mayová opakovane vyhlásila, že radšej neuzavrie žiadnu dohodu s EÚ, ako by mala pristúpiť na zlú dohodu. Čiastočne aj preto, aby mala "voľnosť pri stanovení konkurencieschopných daňových sadzieb", ktoré by lákali zahraničné firmy a investorov.
Ak sa však Londýn s Bruselom nedohodne, obchodná výmena medzi Britániou a EÚ sa začne riadiť pravidlami WTO. Tento scenár spôsobí otrasy, zvlášť v britských firmách, ktorým sa rozpadne sieť dodávateľov, povedal Vanheukelen. Prechod na pravidlá WTO bude totiž znamenať zavedenie cla vo výške 10 % na dovoz britského tovaru do EÚ, ako sú napríklad autá.
Podľa nedávno zverejnenej správy britského parlamentu, kombinácia ciel a straty prístupu k európskej vysoko integrovanej dodávateľskej sieti zvýši náklady všetkých odvetví automobilového priemyslu na britských ostrovoch.
Vanheukelen pripomenul, že nadchádzajúce rokovania o podmienkach brexitu budú vzhľadom na viac ako 40 rokov spoločnej histórie a 20.000 pravidiel EÚ veľmi komplikované. A bude to tiež bezprecedentný boj, keďže obe stany budú, ako pri každom rozvode, presadzovať predovšetkým svoje záujmy.
Poukázal tiež na veľkú "asymetriu" vo vzájomnej obchodnej výmene, keďže takmer 44 % britského exportu smeruje do EÚ, zatiaľ čo opačne je to len 15 %.
Vláda v Londýne už síce začala debatu o obchode so štátmi od Indie po Filipíny, ale kým je členom EÚ, nemôže s nimi uzavrieť dohody.
Británia by pritom chcela paralelne s rokovaniami o brexite vyjednávať s EÚ aj o obchode. Brusel jej však dal jasne najavo, že debata o voľnom obchode sa môže začať až po tom, keď odíde zo spoločného európskeho bloku.
