Štefečeková: "Som ako Federer, keď prehrávam, zaberiem"

Dvojnásobná strieborná medailistka Zuzana Štefečeková sa prirovnáva k Rogerovi Federerovi - vtedy, keď treba, zaberie najviac. Mimoriadnu psychickú odolnosť prezentovala trapistka aj v sobotu na londýnskej olympijskej strelnici, keď sa v rozstrele troch pretekárok o medaily nepomýlila ani raz a zapísala si po Pekingu druhé striebro. Štvrtá slovenská medaila vo výprave má pre Slovensko zatiaľ najcennejšiu hodnotu.

Štefečeková kráčala kvalifikáciou pomerne suverénne, s dvoma chybami jej finále nemohlo ujsť. Po jej prvých 6 ranách vo vyvrcholení súťaže sa zaprášilo zakaždým a vyzeralo to na minisúboj Rossiová-Štefečeková, ostatné strelkyne chybovali. Prišli však tri ľavé nízke terče v sérii, Slovenka sa ani s jedným nevedela vyrovnať a zrazu sa musela báť o medailu. "Všetky tri boli ľavé nízke. Úspešne som pri nich dokázala zopakovať tú istú technickú chybu - nedotiahla som terč," obrnila sa sarkazmom slovenská reprezentantka a pokračovala. "Mne to finále zvyčajne nejde. Tie tri chyby so mnou ale nič významné nenarobili. Mala som trochu obavy z toho, ako to zvládne hlava a bála som sa neúspechu. Nechcela som, aby ma tí, čo sem prišli, videli odchádzajúcu s plačom zo strelnice po poslednom pokuse," analyzovala Štefečeková. Francúzka Delphine Reauová sa jej vyrovnala, úpenlivo útočila aj Sanmarínčanka Alessandra Perilliová. Nakoniec sa dráma dotiahla až do trojrozstrelu, pretože Reauová i Štefečeková minuli do konca po jednom terčíku - v rovnakej sérii. "Musím sa priznať, že pri posledných finálových terčoch som cítila tlkot srdca v hlave i hrudi. Najťažší bol ale ten úplne posledný finálový výstrel," priznala Štefečeková.

Suverénna Talianka, iba 20-ročná Jessica Rossiová mala klapku na očiach počas celých pretekov a vôbec si nevšímala súperky ani okolie. Išla si vlastné preteky sama so sebou, výsledkom je svetový rekord (99) a jediné zakolísanie vo finále. "Talianka si bežala svoje vlastné preteky. Teoreticky sa dalo rátať, že vo finále šupne 4-5 chýb, to sa u nás stáva, ale ako bola psychicky nastavená, nasvedčovalo, že sa tak nestane."

Dejstvo rozstrelu v úvode sprevádzali ovácie talianskej časti obecenstva, ktoré oslavovalo svoju hrdinku. Nervydrásajúce vyvrcholenie napokon skončilo v prospech obhajkyne striebra. Išla prvá, dvakrát holubov zložila, Perilliová vypadla v prvom kole, Reauová nezvládla druhé. "Prvý mi šiel vyšší rovný, takže tam bola väčšia šanca uspieť. Pri streľbe Francúzky som sa pozerala len do zeme, keď nastal krik a potlesk, nevedela som, čo to znamená. Potom radosť, emócie až tak nevnímate, ale keď som videla našich nalepených na zábradlie a všetkých oblečených do rovnakého úboru, potom už to boli len super pocity," opísala Štefečeková, ktorá vydala zo seba aj zaujímavé prirovnanie. "Možno som ako Federer, že keď začnem prehrávať, až vtedy zapínam naozaj. Vie ma to vyhecovať." Ako švajčiarsky tenisový virtuóz zvláda tajbrejky, presne s takým prehľadom zvládla aj Štefečeková v sobotu ten svoj strelecký "tajbrejk", minimálne v tomto prirovnanie sadlo.

Štefečeková prekonala len pred niekoľkými dňami virózu, ktorú bolo treba liečiť medikamentmi. Vraj v nej ešte nejaké rezíduá choroby zostali, ale vo výkone ju neovplyvnili. "Bol tam nejaký pozostatok, včera som ešte bola akási vláčna, dnes to však bolo už v poriadku. Ráno som pre istotu nebrala nijaké lieky, radšej som nič nejedla, tak polku croissantu dokopy za deň."

Lesk zhodných medailí sa zvyčajne porovnávať dá a na prvý pohľad po udalostiach v areáli Royal Artillery Barracks by sa zdalo, že londýnska odráža svetlo viac než tá pekinská spred štyroch rokov. "Dnes je to plné emócií, ale zajtra to bude taká istá medaila, ako z Pekingu. Psychicky som sa však na ňu viacej narobila teraz. V Londýne sa to odo mňa očakávalo, v Pekingu nie. Boli tlaky od ostatných, sama na seba som si vyvíjala. Mala som za sebou veľa známych, nechcela som streliť nejaký podradný výsledok," povedala a jedným dychom hneď vyjavila aj zoznam ľudí, ktorým ďalšie striebro venuje: "Masérovi, trénerovi, streleckému tímu, všetkým okolo mňa a samozrejme najbližším - rodine a kamarátom. A ľuďom, čo sú tu."

Sezóna mala pre strelcov jasný vrchol v olympijských súťažiach. Keďže Štefečeková počas sezóny nemala na Svetových pohároch veľké množstvo hviezdnych chvíľ, ponúka sa námet, že výborne vyladila formu na vrchol. Už druhýkrát. "Nie, nie je to tak. Možno môj tréner niečo také rieši a taktizuje takýmto spôsobom, ale nikdy mi to nepovedal. Na OH sme sa snažili pripraviť, ako sme najlepšie vedeli, nejaké veci sme aj zmenili a vyzerá to, že to takto malo byť," odmietla hľadať zákonitosti v dvoch medailách 28-ročná trapistka.