Bratislava 3. júna (TASR) - V júni 2019 uplynie 100 rokov od založenia Univerzity Komenského v Bratislave. Národné zhromaždenie v Prahe prijalo 27. júna 1919, osem mesiacov od vzniku prvej Československej republiky (ČSR), zákon o zriadení Československej štátnej univerzity v Bratislave. Zákon vstúpil do platnosti 11. júla 1919. Výučba na prvej slovenskej univerzite sa začala na jeseň. V novembri toho istého roku bola vzdelávacia inštitúcia premenovaná na Univerzitu Komenského (UK).

Najstaršia a najväčšia slovenská univerzita vznikla v roku 1919 a bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku. Výročie jej vzniku si pripomenie aj TASR sériou rozhovorov s niektorými úspešnými absolventmi tejto školy.

Založenie Univerzity Komenského úzko súviselo s potrebami ČSR po rozpade Rakúsko-Uhorska 28. októbra 1918. Po vzniku prvej spoločnej republiky Čechov a Slovákov bolo hlavnou úlohou novej bratislavskej univerzity vychovať novú domácu inteligenciu pre najdôležitejšie oblasti života spoločnosti, čo sa odrazilo aj v zameraní jej prvých štyroch fakúlt: Lekárskej, Právnickej, Filozofickej a Prírodovedeckej.

Pre vážne politicko-spoločenské a finančné problémy po prvej svetovej vojne začala fungovať hneď po založení univerzity iba lekárska fakulta. Právnická a filozofická sa k nej pripojili o dva roky neskôr a prírodovedecká až v roku 1940. Na Slovensku chýbali aj vysokoškolskí pedagógovia, a preto v jej začiatkoch zohrali významnú úlohu profesori z pražskej Karlovej univerzity.

Foto: TASR - Dano Veselský

Mníchovská dohoda, ktorá viedla k rozpadu ČSR, zasiahla aj do života univerzity. Vládni predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) premenovali Univerzitu Komenského na Slovenskú univerzitu. Vyvíjali silný tlak na zrušenie akademických slobôd.

Po skončení druhej svetovej vojny vysokoškolský zákon z 18. mája 1950 priniesol reformu štúdia, ale aj politické čistky na vysokých školách. Napriek direktívnym zásahom zo strany štátnych a straníckych komunistických orgánov a ideologizácii univerzitného života zastávala Univerzita Komenského popredné miesto vo výchove odborníkov v mnohých oblastiach vedy a kultúry.

Postupne pribúdali nové fakulty: Pedagogická (1946), Farmaceutická (1952), Fakulta telesnej výchovy a športu (1960), Lekárska fakulta v Martine (pobočka bratislavskej fakulty v rokoch 1962 - 1969, od roku 1991 premenovaná na Jesseniovu LF UK), Matematicko-fyzikálna (vznikla v roku 1980 oddelením od Prírodovedeckej fakulty). Výrazne narastal aj počet jej študentov.

Foto: TASR/Dano Veselský

Vývoj po Novembri 1989 priniesol pozitívne zmeny do vzdelávacieho procesu na UK. Zrušili sa napríklad predmety, ktoré mali ideologický charakter a tiež unifikované študijné plány. Zákon zo 4. mája 1990 vytvoril legislatívne predpoklady na návrat univerzity do európskeho akademického spoločenstva.

Popri päťročnom magisterskom a na lekárskych fakultách šesťročnom doktorskom štúdiu sa na niektorých fakultách uskutočňuje aj trojročné bakalárske štúdium. Na univerzite sa realizuje vo všetkých základných disciplínach aj postgraduálne doktorandské štúdium. Vytvorili sa podmienky na opätovný vstup Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty, ako aj včlenenie Evanjelickej bohosloveckej fakulty do zväzku Univerzity Komenského.

V súčasnosti má UK 13 fakúlt a vo všetkých formách štúdia na nej študuje viac ako 22.000 študentov. Každoročne prijíma do prvých ročníkov viac ako 7000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky takmer 800 študijných programov. V inštitúcii pracuje približne 4000 zamestnancov. Univerzita Komenského v Bratislave ponúka vzdelanie v širokom spektre ľudského poznania.

Ďalšie podrobnosti a zaujímavosti o UK bude TASR prinášať v priebehu celého júna.