Teherán 28. novembra (TASR) - V hlavnom meste Iránu Teherán sa 28. novembra 1943 začala konferencia, ktorej témou bolo otvorenie druhého frontu vojny v západnej Európe a povojnové usporiadanie Európy. Na konferencii sa zúčastnili americký prezident Franklin Delano Roosevelt, britský ministerský predseda Winston Churchill a sovietsky vodca Josif Vissarionovič Stalin.

Teheránska konferencia bolo vôbec prvé stretnutie hlavných predstaviteľov ZSSR, USA a Spojeného kráľovstva počas druhej svetovej vojny. Konferencii predchádzala konferencia v Káhire, nasledovala konferencia v Jalte a ešte neskôr v Postupime.

Stretnutie troch štátnikov v Teheráne sa konalo za prísnych bezpečnostných podmienok na sovietskom veľvyslanectve, kde bol v rezidencii uprostred parku ubytovaný aj americký prezident Roosevelt. Takpovediac v susedstve sa nachádzalo britské veľvyslanectvo. Konferencia sa skončila 1. decembra 1943.

Dňa 29. novembra 1943 odovzdal britský ministerský predseda Churchill v mene britského panovníka Juraja VI. Stalinovi "stalingradský meč" pre obyvateľov Stalingradu ako výraz obdivu a ocenenia ich hrdinstva prejaveného počas obliehania mesta fašistickou armádou v rokoch 1942-43.

Predmetom rokovaní bola predovšetkým spojenecká stratégia na európskych bojiskách, konkrétne otvorenie západného frontu. Churchill navrhoval rozšíriť pôsobnosť spojencov v oblasti Stredomoria a pripraviť si tak podmienky na vylodenie na Balkáne. Tento návrh nevylučoval možnosť zároveň aj spojeneckého vylodenia na západe Európy a navyše by obmedzoval sovietske pôsobenie v strednej Európe. Počas konferencie došlo 30. novembra 1943 k dohode, že v máji 1944 sa na pobreží Francúzska v Normandii uskutoční vojenská operácia pod krycím názvom Overlord.

Okrem toho boli ďalšími témami konferencie aj hranice Poľska. Všetky tri zúčastnené krajiny mali podľa dohovorov podporovať partizánske boje v Juhoslávii a Sovietsky zväz mal po porážke Nemecka vstúpiť do vojny s Japonskom. Stalin súhlasil so samostatnosťou Fínska, ale nebol ochotný obnoviť nezávislosť pobaltských krajín a žiadal pre ZSSR aj Východné Prusko, Besarábiu a severnú Bukovinu. Diskusia k povojnovému usporiadaniu Nemecka bola problematická a nedospeli ku kompromisu. Hovorili aj o nevyhnutnosti určenia nových štátnych hraníc na území okupovanom Nemeckom a vytvorenia demarkačnej línie medzi sférami vplyvu spojencov, rešpektovanej všetkými stranami.

O týchto otázkach diskutovali predstavitelia tzv. Veľkej trojky aj na Jaltskej schôdzke pod krycím názvom Argonaut, ktorá prebiehala od 4. do 11. februára 1945. Okrem Roosevelta, Churchilla a Stalina sa na nej zúčastnili aj ministri zahraničných vecí troch spojeneckých štátov a vojenskí a civilní odborníci. Delegáti Jaltskej konferencie prijali rozhodnutie zvolať v San Franciscu zakladajúcu konferenciu Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá mala schváliť chartu novej medzinárodnej organizácie.

V duchu Jaltskej konferencie pokračovala Postupimská konferencia v období od 17. júla do 2. augusta 1945. Najvyšší predstavitelia vlád vyjadrili v Postupime presvedčenie, že "vlády a národy (troch veľmocí) spolu so Spojenými národmi zabezpečia vytvorenie spravodlivého a trvalého mieru".

Na Postupimskej konferencii bolo dohodnuté, že v celom Nemecku budú povolené a podporované všetky demokratické politické strany, ktoré budú mať právo zhromažďovania sa a právo verejnej diskusie. Postupimský program stanovil úplné a definitívne rozpustenie všetkých ozbrojených síl Nemecka, SS, SA a Gestapa. Nemecko bolo demilitarizované. Podstatou tohto programu bolo odstránenie politického a ideologického vplyvu nacizmu.