Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prvej časti nachádzame rozsiahlejšie ukážky zo všetkých základných diel veľkomoravskej proveniencie, ako sú Život Konštantína, Život Metoda, Pochvala Cyrilovi Filozofovi a iné.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) - Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.
Do podujatí Roku sv. Cyrila a Metoda výrazne vstúpila aj Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, konkrétne jej Katedra slovenského jazyka Filozofickej fakulty. Autorsky i redakčne pripravila a vydala reprezentačnú a "výberovú antológiu" Svätý Cyril a Svätý Metod v slovenskej literatúre. Antológiu zostavili Peter Liba a Silvia Lauková. Publikácia má veľmi prehľadnú koncepciu, ktorá je cielene zameraná na študujúcu mládež. Okrem krátkeho vstupného slova zostavovateľov ju uvádza preklad celého Proglasu ako prvej slovenskej literárnej pamiatky. Potom sa člení na štyri časti: Svätý Cyril a Svätý Metod očami súčasníkov, Svätý Cyril a Svätý Metod vo veršoch, Svätý Cyril a Svätý Metod v prozaickej tvorbe a Svätý Cyril a Svätý Metod v dramatickom spracovaní.
V prvej časti nachádzame rozsiahlejšie ukážky zo všetkých základných diel veľkomoravskej proveniencie, ako sú Život Konštantína, Život Metoda, Pochvala Cyrilovi Filozofovi a iné.
Druhá časť obsahuje verše slovenských básnikov na cyrilo-metodskú tému, a to v chronologickom poradí života ich autorov. Najskôr sú to klasici 19. a 20. storočia Ján Hollý, Ján Kollár, Andrej Sládkovič, Pavol Országh Hviezdoslav, Štefan Krčméry, Gorazd Zvonický, Janko Silan, Rudolf Dilong a Ján Haranta. Zvláštnu skupinu tvoria básnici, ktorí po emigrácii žili a tvorili v rôznych štátoch sveta a cyrilo-metodská téma im bola mimoriadne blízka. Medzi nimi nachádzame básne Miloša Klementa Mlynaroviča, Mariána Žiara (Imricha Kružliaka), Karola Strmeňa, Andreja Žarnova, Mikuláša Šprinca, Jozefa Tótha, Jána Okáľa a niektorých iných. Zo súčasných predstaviteľov slovenskej poézie sú to Viliam Turčány, Mikuláš Kasarda, Michal Chuda, Jaroslav Rezník, František Lipka, Teofil Klas, Ján Zambor a neodmysliteľný Milan Rúfus.
V tretej - "prozaickej" časti antológie s rovnakým koncepčným prístupom nájdeme eseje Benedikta Szőllősiho, Mateja Bela, Juraja Fándlyho, Jána Hollého, Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Eleny Maróthy Šoltésovej a prózy Ladislava Nádaši-Jégého, Jozefa Braneckého, Milana Ferka a Jozefa Boba.
Štvrtú - "dramatickú" časť antológie autorsky zaplnili ukážky z diel Ivana Stodolu, Rudolfa Dilonga, Ivana Hudeca a Petra Valu, Milana Ferka a Jána Hudeca.
Publikácia má anglické a nemecké resumé i bibliografiu odkazov na pramene. Farebnými reprodukciami obrazov s veľkomoravskými motívmi ju ilustroval Ľubomír Bereš.
Do podujatí Roku sv. Cyrila a Metoda výrazne vstúpila aj Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, konkrétne jej Katedra slovenského jazyka Filozofickej fakulty. Autorsky i redakčne pripravila a vydala reprezentačnú a "výberovú antológiu" Svätý Cyril a Svätý Metod v slovenskej literatúre. Antológiu zostavili Peter Liba a Silvia Lauková. Publikácia má veľmi prehľadnú koncepciu, ktorá je cielene zameraná na študujúcu mládež. Okrem krátkeho vstupného slova zostavovateľov ju uvádza preklad celého Proglasu ako prvej slovenskej literárnej pamiatky. Potom sa člení na štyri časti: Svätý Cyril a Svätý Metod očami súčasníkov, Svätý Cyril a Svätý Metod vo veršoch, Svätý Cyril a Svätý Metod v prozaickej tvorbe a Svätý Cyril a Svätý Metod v dramatickom spracovaní.
V prvej časti nachádzame rozsiahlejšie ukážky zo všetkých základných diel veľkomoravskej proveniencie, ako sú Život Konštantína, Život Metoda, Pochvala Cyrilovi Filozofovi a iné.
Verše slovenských básnikov na cyrilo-metodskú tému
Druhá časť obsahuje verše slovenských básnikov na cyrilo-metodskú tému, a to v chronologickom poradí života ich autorov. Najskôr sú to klasici 19. a 20. storočia Ján Hollý, Ján Kollár, Andrej Sládkovič, Pavol Országh Hviezdoslav, Štefan Krčméry, Gorazd Zvonický, Janko Silan, Rudolf Dilong a Ján Haranta. Zvláštnu skupinu tvoria básnici, ktorí po emigrácii žili a tvorili v rôznych štátoch sveta a cyrilo-metodská téma im bola mimoriadne blízka. Medzi nimi nachádzame básne Miloša Klementa Mlynaroviča, Mariána Žiara (Imricha Kružliaka), Karola Strmeňa, Andreja Žarnova, Mikuláša Šprinca, Jozefa Tótha, Jána Okáľa a niektorých iných. Zo súčasných predstaviteľov slovenskej poézie sú to Viliam Turčány, Mikuláš Kasarda, Michal Chuda, Jaroslav Rezník, František Lipka, Teofil Klas, Ján Zambor a neodmysliteľný Milan Rúfus.
V tretej - "prozaickej" časti antológie s rovnakým koncepčným prístupom nájdeme eseje Benedikta Szőllősiho, Mateja Bela, Juraja Fándlyho, Jána Hollého, Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Eleny Maróthy Šoltésovej a prózy Ladislava Nádaši-Jégého, Jozefa Braneckého, Milana Ferka a Jozefa Boba.
Štvrtú - "dramatickú" časť antológie autorsky zaplnili ukážky z diel Ivana Stodolu, Rudolfa Dilonga, Ivana Hudeca a Petra Valu, Milana Ferka a Jána Hudeca.
Publikácia má anglické a nemecké resumé i bibliografiu odkazov na pramene. Farebnými reprodukciami obrazov s veľkomoravskými motívmi ju ilustroval Ľubomír Bereš.
