Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 1994 sa hovorilo o tom, že by starostovia a primátori mohli mať druhú komoru v parlamente, spomínal v diskusii na TABLET.TV predseda ZMOS a starosta Štrby Michal Sýkora.
Autor Teraz.sk
Bratislava 12. januára (Teraz.sk) – Od založenia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v marci 1990 prešla samospráva obrovským vývojom. Keď ZMOS vznikal, v dnešnej podobe ani neexistovala, život v obciach riadili národné výbory, ktoré len kooptovali takú časť nových ľudí, aby v nich nemali väčšinu komunisti. V priebehu rokov vznikla samospráva a v procese decentralizácie si vydobyla stabilný systém financovania z daní. „Keď majú v zahraničí zmeniť vetu v zákone, trvá im to desať rokov. My sme pomenili celé zákony v prospech miest a obcí, v prospech ľudí. Zoberte si, ako vyzeralo ktorékoľvek mesto pred 25 rokmi. Väčšina miest a obcí sa výrazne rozvíjala. Naozaj máme za sebou dobré výsledky, aj krajina, aj my,“ povedal v rozhovore pri príležitosti 25. výročia vzniku samostatnosti Slovenska predseda ZMOS a starosta obce Štrba Michal Sýkora.
Zatiaľ čo prvé volebné obdobie bol predsedom ZMOS Miloslav Hetteš a v rokoch 2011 až 2015 Jozef Dvonč, celý zvyšok z takmer troch desiatok rokov existencie organizácie ju viedol práve Michal Sýkora. V rodiacej sa organizácii miest a obcí bol však aktívny úplne od začiatku, od čias Nežnej revolúcie z novembra 1989.
„Ja som vtedy pôsobil ako mladý predseda miestneho národného výboru (MNV), poznal som prácu na národnom výbore, aj okresnom či krajskom národnom výbore. Vedeli sme, ako je rozdelená moc,“ spomína Sýkora. „Sledoval som priebeh okrúhlych stolov. A potom aj debát o tom, vtedy prebiehala veľká diskusia o tom, že by sa mali zrušiť krajské národné výbory, už v decembri 1989,“ poznamenal s tým, že diskusie boli vtedy naozaj revolučné a vášnivé.
„Ja som tam bol ako zástupca MNV, snažil som riešiť veci naozaj progresívne. Bol som mladý a mladý sa nebojí. Myslím, že som mal dobré meno. V závere roku 1989 sme už začali s prípravou vzniku Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Boli sme pozvaní aj do Prahy k pánovi Havlovi na diskusiu o tom, že bolo dobré znovu obnoviť samosprávu obcí,“ povedal Sýkora.
Národné výbory totiž neboli v klasickom slova zmysle ani samosprávou, ani štátnou správou a v časoch totalitného režimu boli riadené komunistickou stranou. To sa skončilo novembrom 1989. „Ja som sa v novom systéme cítil ako ryba vo vode, nepotreboval som príkazy zvrchu, ale robil som to, čo som cítil, že potrebujú ľudia,“ spomína Sýkora.
Zväz miest a obcí ČSFR vznikol už v novembri 1989 a jeho prvým predsedom sa stal politik Pražskej jari Oldřich Černík, podpredsedom neskorší primátor Vranova nad Topľou Milan Muška. „Naozaj sa to potom rozbehlo. Nešli sme napokon spoločnou organizáciou, bol tam len náznak, že sa vytvorí československá. Inak, Oldřich Černík bol bývalým predsedom vlády z roku 1968,“ poznamenal Sýkora.
Spoločná československá organizácia sa totiž neujala. „Cítili sme to tak, že treba, aby sme išli sami. Jednoducho sme si trúfali. Nakoniec, inak sa vyvíja samospráva v Čechách a inak na Slovensku. Oni majú, obrazne povedané, stále tie národné výbory. My sme išli inou cestou. My máme napríklad priamu voľbu starostov a primátorov a celý rad iných odlišností. Ale veľmi dobre spolu vychádzame,“ povedal Sýkora.
Už marci 1990 preto vznikla samostatná slovenská organizácia miest a obcí. „Mali sme zakladajúcu konferenciu v Žiline. Spomínam si jedného úradníka z Ministerstva financií, ktorý bol hosťom za vrchstolom a počas rokovania fajčil... Boli to ešte dozvuky bývalého režimu. Ale my sme vedeli, čo chceme. Nanominovala sa skupina ľudí, ktorá potom bola v rade ZMOS. Prvý predsedom sa stal Miloš Hetteš,“ spomína.
Od začiatku bola kľúčovou úlohou ZMOS obhajoba záujmov miest a obcí pri tvorbe novej legislatívy. „Veď my sme vtedy stále ešte existovali v národných výboroch. Najprv sa do národných výborov kooptovali noví členovia, aby tam nemali väčšinu komunisti a koncom roku 1990 prebehli voľby, ale stále sa išlo v starom systéme,“ povedal.
Jednou z prvých dôležitých noriem bol zákon o obecnom zriadení. „Ja som bol v pracovnej skupine, spolu s Františkom Ďurčenkom z Polomky, ako takí dvaja ľudia z praxe. Boli tam aj ďalší ľudia. Zákon sa tvoril tak, aby bol demokratický a duch tohto zákona ostáva dodnes, prekonal 27 rokov,“ konštatuje starosta Štrby. „Od januára 1991 sa to spustilo, potom išiel zákon o majetku obcí, zákon o financovaní, atď... Mali sme aj to šťastie, že na začiatku bol predsedom Národnej rady Rudolf Schuster, ktorý bol predsedom Krajského národného výboru v Košiciach, rozumel téme. Ja som bol v kolégiu ministra vnútra, kde sa tvorila legislatíva a pripomienkovala. Minister Andráš aj neskôr Mečiar na nás dali, lebo im tiež na začiatku záležalo na tom, aby to fungovalo, aby sa všetko neporozbíjalo,“ dodal Michal Sýkora.
Pripomenul, že v tom čase sa už začali aj práce na slovenskej ústave. „Veď o rok nato vznikla Slovenská republika. Ako ZMOS sme sa snažili presadiť, aby bol v ústave zakotvený princíp samosprávnosti,“ poznamenal.
Podľa Sýkoru boli v deväťdesiatych rokoch kľúčové najmä základné legislatívne rámce, stále viac sa však ukazovala aj potreba zmeny financovania samospráv. „Veľkou témou aj do ďalších rokov bolo rozdeľovanie finančných prostriedkov. Predtým sme boli financovaní tak, že sme sa doprosovali, domáhali a nemali sme istotu,“ povedal.
Reforma verejnej správy sa podľa neho spúšťala už v roku 1994. „Vtedy sa hovorilo napríklad aj o tom, že by starostovia a primátori vytvorili druhú komoru v parlamente. Lenže na to by musela byť politická vôľa,“ poznamenal. Tak isto sa podľa neho nikdy nenašla politická vôľa na to, aby ZMOS získal svoj vlastný zákon. Napriek tomu sa obce a mestá na Slovensku nerozdrobili tak, ako napríklad v Maďarsku, kde je takýchto organizácií sedem.
„Vyvíjame sa svojou cestou, platíme si vlastné členské príspevky a nie sme závislí na vláde ani na donoroch. Od roku 1990 máme vytvorenú štruktúru, ideme cez celé Slovensko a celé spektrum politických strán. Šesťdesiat dva regionálnych združení má zastúpenie v Rade ZMOS. Preto ZMOS nemôže uchopiť jedna strana,“ povedal Sýkora.
„Od samého začiatku fungujú Obecné noviny. Založili sme jedenásť regionálnych vzdelávacích centier. Takú reprezentatívnosť ako ZMOS nemá žiadna organizácia na Slovensku. Je to naozaj sila a je to na dobrovoľnom princípe, nie je nejaká komora alebo povinné členstvo. Vieme si povedať, že viac dokážeme spolu. Keď bude obec sama niečo presadzovať, nepresadí. A nesmie sa dať organizácia oslabiť, čím ich je viac, tým je to nevýhodnejšie,“ zdôraznil.
On sám pôsobil ako podpredseda ZMOS od roku 1991, v roku 1993 sa stal predsedom. „Ja som pôsobil ako podpredseda ZMOS a zároveň poslanec Federálneho zhromaždenia. Človek nemôže sedieť naraz aj v Prahe, aj v Bratislave. Keď som skončil mandát federálneho poslanca, začal som sa naplno venovať komunálnej politike a ZMOS. Miloš Hetteš sa v roku 1993 vzdal postu predsedu ZMOS a z piatich kandidátov som bol zvolený ja,“ spomína.
Úloha Združenia miest a obcí Slovenska je podľa neho špecifická v tom, že nemôže riešiť problémy, ktoré majú medzi sebou jednotliví členovia, ale musí sa sústreďovať na obhajobu záujmov všetkých členov voči štátu, parlamentu a vláde. Teda musí neustále viesť dialóg s veľkou politikou, zároveň však nikdy nesmie preferovať konkrétne politické subjekty. Členovia združenia sú totiž zvolení za rôzne politické strany a hnutia a straníckosť vedenia by organizáciu rozbíjala.
„Podstata je v tom, že sme sa nespolitizovali. Ja som človek, ktorý vyznáva dialóg, som ochotný veci dookola vysvetľovať. Ale za rokovacím stolom som rázny, lebo za sebou cítim silu viac ako 2700 starostov a primátorov miest a obcí. Našli sme si svoje miesto v spoločnosti a sme tam, kde máme byť. Každý z nás za niekoho kandiduje, ale vo vzťahu k ostatným sa snažíme byť nestranícki,“ vysvetlil Sýkora.
„Ja som dobre vychádzal so všetkými predsedami vlády, aj predsedami parlamentu. A akonáhle sme mali prezidenta, tak sa nás vždy zastával. Už od pána Kováča, za ktorým sme boli ako prvým, aby nad nami zobral patronát,“ zdôraznil.
Vo vývoji samosprávy v posledných troch desaťročiach vidí Sýkora dve základné etapy. „Do roku 1998 to bol porevolučný vývoj. Potom prišla vláda, ktorá deklarovala reformy, prišiel Viktor Nižňanský. Aktívne sme sa podieľali na reforme verejnej správy, my sme boli naozaj na dennej báze spolu,“ komentuje Sýkora časy decentralizácie.
„Niektorí neprajníci sa potom posmievali, že sme sa nechali dobehnúť, zobrali kompetencie ale nedali nám peniaze. Logika konania bola v tom, že najprv bolo treba kompetencie odňať štátu, a to nebolo jednoduché, kapre si samy rybník nevypustia, to bola otročina, ktorú musel Viktor Nižňanský absolvovať, aby sa kompetencie dostali až k nám,“ spomína.
„Potom sa zadefinovala aj regionálna samospráva a potom sme diskutovali o finančnej samostatnosti. Na úrovni rokovaní s ministerstvom financií sme sa nakoniec stretli devätnásť krát. Dediny si mysleli, že už ani nebudú existovať, lebo všetko dostanú mestá. Nakoniec sa prijal dnešný systém, je v ňom zohľadnená nadmorská výška, veľkosť územia, počet obyvateľov. V tú dobu bol ten systém dobrý,“ dodáva.
Diskusia sa podľa predsedu ZMOS vždy začína a končí u peňazí. Ak nie sú doriešené financie, nie je doriešené nič. „Stále sme trvali na tom, že chceme podiel z dane z príjmov, nahovárali nás na mix daní. Ale vedeli sme, že zamestnanosť sa bude zvyšovať, porastú aj zárobky ľudí. Takže budeme mať každý rok viac,“ komentoval dnešné financovanie samospráv.
Za optimálne ho však nepovažuje. „Najmä malé obce pripomínajú, že je to pre nich nevýhodné. Majú pravdu. Ale sú malé. Tá diskusia vtedy nebola o tom, že dajme viac malým obciam, ale o tom, že nedajme im nič. A my sme zachránili, aby dostali peniaze. Ale aj dnes nie je politická vôľa dávať malým obciam viac, ale spájať ich,“ vysvetľuje.
Osobne by spájanie obcí podporil na dobrovoľnej báze a najmä tam, kde už obec nie schopná nájsť ľudí ochotných vykonávať samosprávne funkcie. Viacero malých obcí napríklad nie je schopných zohnať nikoho, čo by bol ochotný robiť starostu.
„Ak dnes v niektorej malej obci nie je nikto, kto by bol ochotný vykonávať samosprávu, nech to robí vedľajšia obec. A ak nechce vedľajšia, tak ďalšia. A motivovať, že pri zlučovaní dostanú finančné prostriedky,“ navrhuje Sýkora.
„Na to musí byť mechanizmus. Určite by sme to nemali spájať my, ktorí obhajujeme mestá a obce. My to podporujeme len po diskusiách a na dobrovoľnom princípe,“ uzavrel.
Na otázku, či je podľa neho v poriadku, ak jedna osoba zastáva zároveň funkciu primátora či starostu a súčasne je poslancom Národnej rady, Sýkora odpovedal, že podporuje myšlienku, aby v parlamente sedeli ľudia so skúsenosťami zo samosprávy. S vykonávaním dvoch funkcií súčasne je to však zložitejšie. „Sedenie na dvoch stoličkách zvládne len silná osobnosť. A ľahšie starosta, čo je z Bratislavy, ako starosta z východu Slovenska, tomu sa to bude zvládať ťažšie. Má to svoje úskalia. Ale v princípe je dôležité, aby ľudia z komunálnej politiky vo vysokej politike pôsobili. Lebo presadzujú náš pohľad,“ povedal.
„Aj keď mám aj skúsenosť, že kolegovia, dokonca kamaráti za zákon v prospech samosprávy ruku nezodvihli, lebo im to strana zakázala. Podľa mňa by mali povedať, že áno, som v poslaneckom klube, ale som aj starosta či primátor. Ako budú na mňa pozerať kolegovia? Sami by si mali získať tú zelenú kartu,“ dodal predseda ZMOS.
Jednoznačne však podporuje, aby sa starostovia a primátori snažili dostať do regionálnych parlamentov.
„Ja som bol pri tvorbe regionálnej samosprávy. Potom som do nej išiel a povzbudzoval aj kolegov, aby do toho išli. Kto iný má rozprávať o spravovaní obcí? Veď tie kompetencie sú medzičlánkom medzi tým, čo spravuje obec a štát. Som veľmi rád, že tretinu v regionálnych parlamentoch získali predstavitelia samosprávy a ich hlas tam zaznieva,“ zdôraznil Sýkora.
„Častokrát nám hovorili, že tí, čo sme nezávislí kandidáti, by sme mali založiť stranu. Vždy som to odmietal. Lebo v tom momente sa stávate súpermi politických strán. A my ich potrebujeme ako partnerov, potrebujeme mať podporu koalície aj opozície,“ uzavrel predseda ZMOS.
Na záver krátko komentoval rok, ktorý pred organizáciou a jej členmi stojí. „Myslím, že systém je nastavený dobre. Tento rok bol pokojný, nemusíme bojovať a môžeme robiť. A nakoniec, tento rok bude volebný. Musíme zavŕšiť štvorročné úsilie, aby sme sa mohli uchádzať o priazeň ľudí. A keď sa nám to nepodarí, aby sme to vedeli rozumne odôvodniť. Aj na stretnutí s prezidentom Andrejom Kiskom bol na nás apel, aby sme vytvorili dobrú predvolebnú atmosféru. Súperiť sa má volebnými programami a nie vylievaním vedier špiny,“ zdôraznil Michal Sýkora.
Zatiaľ čo prvé volebné obdobie bol predsedom ZMOS Miloslav Hetteš a v rokoch 2011 až 2015 Jozef Dvonč, celý zvyšok z takmer troch desiatok rokov existencie organizácie ju viedol práve Michal Sýkora. V rodiacej sa organizácii miest a obcí bol však aktívny úplne od začiatku, od čias Nežnej revolúcie z novembra 1989.
„Ja som vtedy pôsobil ako mladý predseda miestneho národného výboru (MNV), poznal som prácu na národnom výbore, aj okresnom či krajskom národnom výbore. Vedeli sme, ako je rozdelená moc,“ spomína Sýkora. „Sledoval som priebeh okrúhlych stolov. A potom aj debát o tom, vtedy prebiehala veľká diskusia o tom, že by sa mali zrušiť krajské národné výbory, už v decembri 1989,“ poznamenal s tým, že diskusie boli vtedy naozaj revolučné a vášnivé.
„Ja som tam bol ako zástupca MNV, snažil som riešiť veci naozaj progresívne. Bol som mladý a mladý sa nebojí. Myslím, že som mal dobré meno. V závere roku 1989 sme už začali s prípravou vzniku Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Boli sme pozvaní aj do Prahy k pánovi Havlovi na diskusiu o tom, že bolo dobré znovu obnoviť samosprávu obcí,“ povedal Sýkora.
Národné výbory totiž neboli v klasickom slova zmysle ani samosprávou, ani štátnou správou a v časoch totalitného režimu boli riadené komunistickou stranou. To sa skončilo novembrom 1989. „Ja som sa v novom systéme cítil ako ryba vo vode, nepotreboval som príkazy zvrchu, ale robil som to, čo som cítil, že potrebujú ľudia,“ spomína Sýkora.
Začiatky ZMOS
Zväz miest a obcí ČSFR vznikol už v novembri 1989 a jeho prvým predsedom sa stal politik Pražskej jari Oldřich Černík, podpredsedom neskorší primátor Vranova nad Topľou Milan Muška. „Naozaj sa to potom rozbehlo. Nešli sme napokon spoločnou organizáciou, bol tam len náznak, že sa vytvorí československá. Inak, Oldřich Černík bol bývalým predsedom vlády z roku 1968,“ poznamenal Sýkora.
Spoločná československá organizácia sa totiž neujala. „Cítili sme to tak, že treba, aby sme išli sami. Jednoducho sme si trúfali. Nakoniec, inak sa vyvíja samospráva v Čechách a inak na Slovensku. Oni majú, obrazne povedané, stále tie národné výbory. My sme išli inou cestou. My máme napríklad priamu voľbu starostov a primátorov a celý rad iných odlišností. Ale veľmi dobre spolu vychádzame,“ povedal Sýkora.
Už marci 1990 preto vznikla samostatná slovenská organizácia miest a obcí. „Mali sme zakladajúcu konferenciu v Žiline. Spomínam si jedného úradníka z Ministerstva financií, ktorý bol hosťom za vrchstolom a počas rokovania fajčil... Boli to ešte dozvuky bývalého režimu. Ale my sme vedeli, čo chceme. Nanominovala sa skupina ľudí, ktorá potom bola v rade ZMOS. Prvý predsedom sa stal Miloš Hetteš,“ spomína.
Od začiatku bola kľúčovou úlohou ZMOS obhajoba záujmov miest a obcí pri tvorbe novej legislatívy. „Veď my sme vtedy stále ešte existovali v národných výboroch. Najprv sa do národných výborov kooptovali noví členovia, aby tam nemali väčšinu komunisti a koncom roku 1990 prebehli voľby, ale stále sa išlo v starom systéme,“ povedal.
Jednou z prvých dôležitých noriem bol zákon o obecnom zriadení. „Ja som bol v pracovnej skupine, spolu s Františkom Ďurčenkom z Polomky, ako takí dvaja ľudia z praxe. Boli tam aj ďalší ľudia. Zákon sa tvoril tak, aby bol demokratický a duch tohto zákona ostáva dodnes, prekonal 27 rokov,“ konštatuje starosta Štrby. „Od januára 1991 sa to spustilo, potom išiel zákon o majetku obcí, zákon o financovaní, atď... Mali sme aj to šťastie, že na začiatku bol predsedom Národnej rady Rudolf Schuster, ktorý bol predsedom Krajského národného výboru v Košiciach, rozumel téme. Ja som bol v kolégiu ministra vnútra, kde sa tvorila legislatíva a pripomienkovala. Minister Andráš aj neskôr Mečiar na nás dali, lebo im tiež na začiatku záležalo na tom, aby to fungovalo, aby sa všetko neporozbíjalo,“ dodal Michal Sýkora.
Pripomenul, že v tom čase sa už začali aj práce na slovenskej ústave. „Veď o rok nato vznikla Slovenská republika. Ako ZMOS sme sa snažili presadiť, aby bol v ústave zakotvený princíp samosprávnosti,“ poznamenal.
Práca ZMOS
Podľa Sýkoru boli v deväťdesiatych rokoch kľúčové najmä základné legislatívne rámce, stále viac sa však ukazovala aj potreba zmeny financovania samospráv. „Veľkou témou aj do ďalších rokov bolo rozdeľovanie finančných prostriedkov. Predtým sme boli financovaní tak, že sme sa doprosovali, domáhali a nemali sme istotu,“ povedal.
Reforma verejnej správy sa podľa neho spúšťala už v roku 1994. „Vtedy sa hovorilo napríklad aj o tom, že by starostovia a primátori vytvorili druhú komoru v parlamente. Lenže na to by musela byť politická vôľa,“ poznamenal. Tak isto sa podľa neho nikdy nenašla politická vôľa na to, aby ZMOS získal svoj vlastný zákon. Napriek tomu sa obce a mestá na Slovensku nerozdrobili tak, ako napríklad v Maďarsku, kde je takýchto organizácií sedem.
„Vyvíjame sa svojou cestou, platíme si vlastné členské príspevky a nie sme závislí na vláde ani na donoroch. Od roku 1990 máme vytvorenú štruktúru, ideme cez celé Slovensko a celé spektrum politických strán. Šesťdesiat dva regionálnych združení má zastúpenie v Rade ZMOS. Preto ZMOS nemôže uchopiť jedna strana,“ povedal Sýkora.
„Od samého začiatku fungujú Obecné noviny. Založili sme jedenásť regionálnych vzdelávacích centier. Takú reprezentatívnosť ako ZMOS nemá žiadna organizácia na Slovensku. Je to naozaj sila a je to na dobrovoľnom princípe, nie je nejaká komora alebo povinné členstvo. Vieme si povedať, že viac dokážeme spolu. Keď bude obec sama niečo presadzovať, nepresadí. A nesmie sa dať organizácia oslabiť, čím ich je viac, tým je to nevýhodnejšie,“ zdôraznil.
On sám pôsobil ako podpredseda ZMOS od roku 1991, v roku 1993 sa stal predsedom. „Ja som pôsobil ako podpredseda ZMOS a zároveň poslanec Federálneho zhromaždenia. Človek nemôže sedieť naraz aj v Prahe, aj v Bratislave. Keď som skončil mandát federálneho poslanca, začal som sa naplno venovať komunálnej politike a ZMOS. Miloš Hetteš sa v roku 1993 vzdal postu predsedu ZMOS a z piatich kandidátov som bol zvolený ja,“ spomína.
Úloha Združenia miest a obcí Slovenska je podľa neho špecifická v tom, že nemôže riešiť problémy, ktoré majú medzi sebou jednotliví členovia, ale musí sa sústreďovať na obhajobu záujmov všetkých členov voči štátu, parlamentu a vláde. Teda musí neustále viesť dialóg s veľkou politikou, zároveň však nikdy nesmie preferovať konkrétne politické subjekty. Členovia združenia sú totiž zvolení za rôzne politické strany a hnutia a straníckosť vedenia by organizáciu rozbíjala.
„Podstata je v tom, že sme sa nespolitizovali. Ja som človek, ktorý vyznáva dialóg, som ochotný veci dookola vysvetľovať. Ale za rokovacím stolom som rázny, lebo za sebou cítim silu viac ako 2700 starostov a primátorov miest a obcí. Našli sme si svoje miesto v spoločnosti a sme tam, kde máme byť. Každý z nás za niekoho kandiduje, ale vo vzťahu k ostatným sa snažíme byť nestranícki,“ vysvetlil Sýkora.
„Ja som dobre vychádzal so všetkými predsedami vlády, aj predsedami parlamentu. A akonáhle sme mali prezidenta, tak sa nás vždy zastával. Už od pána Kováča, za ktorým sme boli ako prvým, aby nad nami zobral patronát,“ zdôraznil.
Dve etapy
Vo vývoji samosprávy v posledných troch desaťročiach vidí Sýkora dve základné etapy. „Do roku 1998 to bol porevolučný vývoj. Potom prišla vláda, ktorá deklarovala reformy, prišiel Viktor Nižňanský. Aktívne sme sa podieľali na reforme verejnej správy, my sme boli naozaj na dennej báze spolu,“ komentuje Sýkora časy decentralizácie.
„Niektorí neprajníci sa potom posmievali, že sme sa nechali dobehnúť, zobrali kompetencie ale nedali nám peniaze. Logika konania bola v tom, že najprv bolo treba kompetencie odňať štátu, a to nebolo jednoduché, kapre si samy rybník nevypustia, to bola otročina, ktorú musel Viktor Nižňanský absolvovať, aby sa kompetencie dostali až k nám,“ spomína.
„Potom sa zadefinovala aj regionálna samospráva a potom sme diskutovali o finančnej samostatnosti. Na úrovni rokovaní s ministerstvom financií sme sa nakoniec stretli devätnásť krát. Dediny si mysleli, že už ani nebudú existovať, lebo všetko dostanú mestá. Nakoniec sa prijal dnešný systém, je v ňom zohľadnená nadmorská výška, veľkosť územia, počet obyvateľov. V tú dobu bol ten systém dobrý,“ dodáva.
Diskusia sa podľa predsedu ZMOS vždy začína a končí u peňazí. Ak nie sú doriešené financie, nie je doriešené nič. „Stále sme trvali na tom, že chceme podiel z dane z príjmov, nahovárali nás na mix daní. Ale vedeli sme, že zamestnanosť sa bude zvyšovať, porastú aj zárobky ľudí. Takže budeme mať každý rok viac,“ komentoval dnešné financovanie samospráv.
Za optimálne ho však nepovažuje. „Najmä malé obce pripomínajú, že je to pre nich nevýhodné. Majú pravdu. Ale sú malé. Tá diskusia vtedy nebola o tom, že dajme viac malým obciam, ale o tom, že nedajme im nič. A my sme zachránili, aby dostali peniaze. Ale aj dnes nie je politická vôľa dávať malým obciam viac, ale spájať ich,“ vysvetľuje.
Osobne by spájanie obcí podporil na dobrovoľnej báze a najmä tam, kde už obec nie schopná nájsť ľudí ochotných vykonávať samosprávne funkcie. Viacero malých obcí napríklad nie je schopných zohnať nikoho, čo by bol ochotný robiť starostu.
„Ak dnes v niektorej malej obci nie je nikto, kto by bol ochotný vykonávať samosprávu, nech to robí vedľajšia obec. A ak nechce vedľajšia, tak ďalšia. A motivovať, že pri zlučovaní dostanú finančné prostriedky,“ navrhuje Sýkora.
„Na to musí byť mechanizmus. Určite by sme to nemali spájať my, ktorí obhajujeme mestá a obce. My to podporujeme len po diskusiách a na dobrovoľnom princípe,“ uzavrel.
Na otázku, či je podľa neho v poriadku, ak jedna osoba zastáva zároveň funkciu primátora či starostu a súčasne je poslancom Národnej rady, Sýkora odpovedal, že podporuje myšlienku, aby v parlamente sedeli ľudia so skúsenosťami zo samosprávy. S vykonávaním dvoch funkcií súčasne je to však zložitejšie. „Sedenie na dvoch stoličkách zvládne len silná osobnosť. A ľahšie starosta, čo je z Bratislavy, ako starosta z východu Slovenska, tomu sa to bude zvládať ťažšie. Má to svoje úskalia. Ale v princípe je dôležité, aby ľudia z komunálnej politiky vo vysokej politike pôsobili. Lebo presadzujú náš pohľad,“ povedal.
„Aj keď mám aj skúsenosť, že kolegovia, dokonca kamaráti za zákon v prospech samosprávy ruku nezodvihli, lebo im to strana zakázala. Podľa mňa by mali povedať, že áno, som v poslaneckom klube, ale som aj starosta či primátor. Ako budú na mňa pozerať kolegovia? Sami by si mali získať tú zelenú kartu,“ dodal predseda ZMOS.
Jednoznačne však podporuje, aby sa starostovia a primátori snažili dostať do regionálnych parlamentov.
„Ja som bol pri tvorbe regionálnej samosprávy. Potom som do nej išiel a povzbudzoval aj kolegov, aby do toho išli. Kto iný má rozprávať o spravovaní obcí? Veď tie kompetencie sú medzičlánkom medzi tým, čo spravuje obec a štát. Som veľmi rád, že tretinu v regionálnych parlamentoch získali predstavitelia samosprávy a ich hlas tam zaznieva,“ zdôraznil Sýkora.
„Častokrát nám hovorili, že tí, čo sme nezávislí kandidáti, by sme mali založiť stranu. Vždy som to odmietal. Lebo v tom momente sa stávate súpermi politických strán. A my ich potrebujeme ako partnerov, potrebujeme mať podporu koalície aj opozície,“ uzavrel predseda ZMOS.
Na záver krátko komentoval rok, ktorý pred organizáciou a jej členmi stojí. „Myslím, že systém je nastavený dobre. Tento rok bol pokojný, nemusíme bojovať a môžeme robiť. A nakoniec, tento rok bude volebný. Musíme zavŕšiť štvorročné úsilie, aby sme sa mohli uchádzať o priazeň ľudí. A keď sa nám to nepodarí, aby sme to vedeli rozumne odôvodniť. Aj na stretnutí s prezidentom Andrejom Kiskom bol na nás apel, aby sme vytvorili dobrú predvolebnú atmosféru. Súperiť sa má volebnými programami a nie vylievaním vedier špiny,“ zdôraznil Michal Sýkora.
