Bratislava 23. novembra (TASR) – Zaniknutú minulosť a súčasný stav významných židovských stavieb na slovenskom území dokumentuje kniha Synagógy. V rámci edície Kultúrne krásy Slovenska vyšla v bratislavskom vydavateľstve Dajama.

"Kniha mapuje zašlú slávu synagóg, pretože je aj o stavbách, ktoré sú nenávratne preč. Keď si uvedomíme, že na Slovensku bolo takmer pred sto rokmi niekoľko stoviek synagóg a židovských modlitební, v súčasnosti ich možno rátať na desiatky. Kniha je aj svedectvom doby," uviedol pre TASR Daniel Kollár, ktorý s Jánom Lacikom a Janou Pohaničovou je jej autorom.

V úvode hodnotia význam a históriu synagóg ako strediska náboženského, sociálneho a vzdelávacieho života židovských obcí. Tiež vnútorné členenie týchto objektov, kde hlavná modlitebňa bola výhradne pre mužov. Čitateľ sa dozvie aj o židovskom osídľovaní nášho územia, kam prišli pravdepodobne v 1. storočí s rímskymi légiami ako ich otroci. Tiež prečo je údelom židovského národa migrácia a európske dejiny sú plné masového vyhosťovania židov, ich utrpenia a obetí, búrania objektov, straty majetkov i životov. Aj preto o najstarších synagógach nie sú presné informácie. Posledná postavená je v Žiline (1931) podľa návrhu významného nemeckého architekta Petra Behrensa. V súčasnosti ju tamojší nadšenci rekonštruujú a bude z nej Kunsthalle.

Na Slovensku sa zachovalo veľmi málo synagóg, ktoré v minulosti boli takmer v každom väčšom meste či dedine. Stoja v pôvodnej, pozmenenej či úplne zmenenej podobe, podávajú výpoveď o obraze súdobého staviteľstva a stále sú architektonické skvosty. Tvoria špecifický druh pamiatok a patria veľmi významným spôsobom k jeho kultúrnemu dedičstvu. V porovnaní s inými pamiatkami zažili najpohnutejšie osudy, keď boli úmyselne ničené. Široká verejnosť vie o histórii židov na Slovensku málo a rovnako kusé informácie má aj o ich sakrálnych pamiatkach. V publikácii sú zoskupené do jednotlivých kultúrno-geografických celkov. Autori sú tak sprievodcami po regiónoch, približujú históriu a súčasnosť synagóg v spojitosti s dejinami židovských komunít. Nechýbajú súčasné fotografie exteriérov a interiérov synagóg, pri neexistujúcich sú použité historické pohľadnice.

V Bratislave sa stredoveká židovská štvrť stratila v 16. storočí a zánik novovekej židovskej obce pod Bratislavským hradom má ešte žijúcich pamätníkov. Jej tragický koniec nespôsobil holokaust, ale megalomanská výstavba v socialistickom období, keď okrem obydlí boli zbúrané dve nádherné synagógy. Kniha prezrádza, že synagógu vo Svätom Jure na prelome 18. a 19. storočia navštevoval slávny bratislavský rabín Chatam Sofer, ktorý sa do sírnatých kúpeľov v tomto meste chodil liečiť. Jeho Pamätník v Bratislave patrí medzi vzácne zachránené židovské pamiatky, kam chodia návštevy z celého sveta. V novodobej histórii získala pozornosť aj synagóga v Šamoríne, kde desať dni v roku 2000 budhistickí mnísi z farebných pieskov tvorili mandalu a na záver tam prišiel Dalajláma.

Po dve synagógy sa zachovali v štyroch mestách: Trnave, Bardejove, Komárne a Košiciach. V Bánovciach nad Bebravou a Haliči sú zo synagóg evanjelické kostoly. V Kokave nad Rimavicou, Nitre, Trenčíne, Spišskom Podhradí či Malackách slúžia na kultúrne účely. Rekonštruované synagógy majú v Leviciach, Šahách, Nových Zámkoch a Šuranoch, vo Zvolene je radikálne prestavaná. Medzi najväčšie synagógy patrí rekonštruovaná v Liptovskom Mikuláši a chátrajúca v Lučenci. Obnovenú prešovskú synagógu si chceli Američania odviezť do Kalifornie.

Kniha uvádza, že Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva obsahuje 24 pamiatok. Okrem synagóg aj Múzeum židovskej kultúry a tri cintoríny. Patria do projektu Európskej cesty židovského kultúrneho dedičstva pod názvom Kultúrna cesta Rady Európy.