Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Fascinal ho literárny realizmus, neskôr slovenská moderna. Ivan Kusý.
Autor TASR
Dobroč/Bratislava 10. februára (TASR) – Literárny historik a kritik Ivan Kusý zomrel 10. februára pred 15 rokmi.
PhDr. Ivan Kusý, DrSc. patril k zakladateľským osobnostiam profesionálnej literárnej vedy na Slovensku. Bol autorom desiatok hodnotných kultúrno-politických článkov a doslovov. Ťažiskovým obdobím jeho literárnohistorického výskumu bolo obdobie literárneho realizmu, so zameraním na prózu.
Narodil sa 6. apríla 1921 v Dobroči v okrese Lučenec v rodine evanjelického farára. Po maturite na gymnáziu v Martine študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave slovenčinu, filozofiu a dejiny umenia. Štúdiá zavŕšil doktorátom filozofie v roku 1944. Pracoval v literárnohistorickom odbore Matice slovenskej v Martine, redigoval Slovenské pohľady a bol dramaturgom Komorného divadla. V roku 1949 sa ako matičný pracovník presťahoval do Bratislavy. V roku 1951 začal pracovať v Ústave slovenskej literatúry SAVU a v roku 1953 v rovnakom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV), kde v rokoch 1957 až 1970 bol jeho riaditeľom. Zároveň bol hlavným redaktorom časopisu Slovenská literatúra. Vykonával rôzne funkcie v spisovateľskej organizácii a kultúre.
S nadhľadom
Do slovenskej literatúry vstúpil Ivan Kusý ako literárny kritik ešte počas štúdií a kritike sa permanentne venoval celé desaťročia. Výber z jeho kritických statí vyšiel v roku 1971 pod názvom Nevyhnutnosť kontinuity. Literatúru ponímal vždy veľmi široko, všímal si aj okrajové žánre a hodnoty, snažil sa o kompletný pohľad. Spoločenský vývin, podľa neho, nielen nachádzal odozvu v literárnych dielach, ale aktívne vplýval aj na podobu a charakter literatúry. Táto vývinová koncepcia posilňovala sociologický ráz Kusého výskumnej práce. Nezanedbával však ani literárne súvislosti.
Literárne realistický, ale aj moderný
Postupne sa ťažisko jeho aktivít presunulo do literárnej histórie. Spočiatku sa venoval obdobiu národného obrodenia, neskôr sa v jeho výskume stalo dominantným obdobie literárneho realizmu. Pozornosť sústredil na realistických prozaikov, ako boli Božena Slančíková Timrava, Svetozár Hurban Vajanský alebo Jozef Gregor Tajovský. Medzi najzávažnejšie práce Ivana Kusého patria rozsiahle kapitoly v 3. a 4. zväzku Dejín slovenskej literatúry, do ktorých napísal vstupné časti, procesné kapitoly o prozaickom a dramatickom vývine a portréty spomenutých autorov. Z novšej slovenskej literatúry ho zaujal František Votruba, kritik z obdobia Moderny a sústavnú pozornosť venoval dielam o Slovenskom národnom povstaní (SNP). Tejto problematiky sa týkajú aj dve knižné monografie Premeny povstaleckej prózy (1974) a Povstalecká próza (1984). Poslednú fázu realizmu skúmal v kontexte slovenskej moderny a tak určil jeho nové prvky i predpoklady pre ďalší vývin. Zaujímali ho aj textologické problémy.
Ivan Kusý zomrel 10. februára 2000 v Bratislave vo veku 79 rokov.
PhDr. Ivan Kusý, DrSc. patril k zakladateľským osobnostiam profesionálnej literárnej vedy na Slovensku. Bol autorom desiatok hodnotných kultúrno-politických článkov a doslovov. Ťažiskovým obdobím jeho literárnohistorického výskumu bolo obdobie literárneho realizmu, so zameraním na prózu.
Narodil sa 6. apríla 1921 v Dobroči v okrese Lučenec v rodine evanjelického farára. Po maturite na gymnáziu v Martine študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave slovenčinu, filozofiu a dejiny umenia. Štúdiá zavŕšil doktorátom filozofie v roku 1944. Pracoval v literárnohistorickom odbore Matice slovenskej v Martine, redigoval Slovenské pohľady a bol dramaturgom Komorného divadla. V roku 1949 sa ako matičný pracovník presťahoval do Bratislavy. V roku 1951 začal pracovať v Ústave slovenskej literatúry SAVU a v roku 1953 v rovnakom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV), kde v rokoch 1957 až 1970 bol jeho riaditeľom. Zároveň bol hlavným redaktorom časopisu Slovenská literatúra. Vykonával rôzne funkcie v spisovateľskej organizácii a kultúre.
S nadhľadom
Do slovenskej literatúry vstúpil Ivan Kusý ako literárny kritik ešte počas štúdií a kritike sa permanentne venoval celé desaťročia. Výber z jeho kritických statí vyšiel v roku 1971 pod názvom Nevyhnutnosť kontinuity. Literatúru ponímal vždy veľmi široko, všímal si aj okrajové žánre a hodnoty, snažil sa o kompletný pohľad. Spoločenský vývin, podľa neho, nielen nachádzal odozvu v literárnych dielach, ale aktívne vplýval aj na podobu a charakter literatúry. Táto vývinová koncepcia posilňovala sociologický ráz Kusého výskumnej práce. Nezanedbával však ani literárne súvislosti.
Literárne realistický, ale aj moderný
Postupne sa ťažisko jeho aktivít presunulo do literárnej histórie. Spočiatku sa venoval obdobiu národného obrodenia, neskôr sa v jeho výskume stalo dominantným obdobie literárneho realizmu. Pozornosť sústredil na realistických prozaikov, ako boli Božena Slančíková Timrava, Svetozár Hurban Vajanský alebo Jozef Gregor Tajovský. Medzi najzávažnejšie práce Ivana Kusého patria rozsiahle kapitoly v 3. a 4. zväzku Dejín slovenskej literatúry, do ktorých napísal vstupné časti, procesné kapitoly o prozaickom a dramatickom vývine a portréty spomenutých autorov. Z novšej slovenskej literatúry ho zaujal František Votruba, kritik z obdobia Moderny a sústavnú pozornosť venoval dielam o Slovenskom národnom povstaní (SNP). Tejto problematiky sa týkajú aj dve knižné monografie Premeny povstaleckej prózy (1974) a Povstalecká próza (1984). Poslednú fázu realizmu skúmal v kontexte slovenskej moderny a tak určil jeho nové prvky i predpoklady pre ďalší vývin. Zaujímali ho aj textologické problémy.
Ivan Kusý zomrel 10. februára 2000 v Bratislave vo veku 79 rokov.
