Bánovce nad Bebravou 3. mája (TASR) - Napriek tomu, že ja a moji spolužiaci navštevujeme gymnázium už druhý rok, mnohí z nás sa ešte stále nerozhodli, akým smerom sa ich cesty budú odvíjať ďalej. „Na vyžiadanie školy sme tento rok inteligenčné testy robili pre druhákov, aby sme uľahčili ich voľbu seminárov, zatiaľ, čo minulé roky písali tieto testy výlučne štvrtáci, kedy išlo o výber konkrétneho typu univerzity.“ Vysvetľuje význam tohtoročného testovania riaditeľka Centra pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie v Bánovciach nad Bebravou Mgr. Dana Balažovičová.

Po mesačnom očakávaní sme sa v dňoch 16. až 19. apríla dočkali individuálneho vyhodnocovania inteligenčných testov. „Tieto testy sú, samozrejme, objektívne iba v tom prípade, že ich študenti vypĺňajú svedomito a poctivo. Nejde predsa o prácu vo dvojiciach, ale o hodnotenie každého jedinca osobitne. V opačnom prípade sú úplne zbytočné,“ takto sme boli pred vyplňovaním testov dôrazne upozornení na hlavný dôvod a pointu samotného testovania. Tieto „smerodajné“ testy sú síce štandardizované, teda preskúšané mnohými ľuďmi, napriek tomu by mali študentom slúžiť skôr iba ako barlička pri výbere ďalšieho štúdia, ako skonštatovala aj pani riaditeľka psychologického centra: „Rozhodnúť sa musíte sami!“

S veľkým otáznikom v hlave sme teda netrpezlivo čakali, kým príde na nás rad a zavrú sa za nami dvere triedy, kde prebiehalo samotné konzultovanie s jednou z pracovníčok poradenského centra. Celý, približne 15-minútový rozhovor pozostával z podrobnejšieho „rozboru“ našich výsledkov a ich zosúladenia s našimi doterajšími predstavami. „Myslím, že hovorím za nás všetky, že študenti mali veľkú snahu spolupracovať s nami a kombinovať svoje plány a možnosti,“ zhodnotila jedna z psychologičiek celkový dojem z nás a dodala: „Tak ako každý rok, aj tentoraz sa viac študentov prikláňa k humanitným smerom rôznych odborov, z menšieho počtu záujemcov o prírodovedné smery predsa len viac študentov predbežne sympatizuje s prípravou na medicínu.“ Testy pozostávali z deviatich subtestov, na základe ktorých sa určuje najvhodnejší smer študentov. Najviac úspešných riešiteľov mali typy úloh, ako zapamätávanie si tovarov, praktické počty či skladanie figúr. Potvrdzuje to aj fakt, že najúspešnejšie dopadli matematické subtesty, hneď po nich remizovali verbálne a názorové subtesty a najmenej úspešných mala úloha na pamäť. Vo všeobecnosti môžem povedať, že najväčšiu matematickú a názorovú náklonnosť preukazuje trieda 2.A a 2.C. Opakom sú triedy 2.B a sexta, ktoré podľa výsledkov sršia pamäťovými a verbálnymi schopnosťami.Inteligenčné testy nám pomerne objektívne určili aj naše IQ, ktoré sa správne hodnotí pre každého jednotlivca zvlášť, na základe jeho roku, mesiaca a dňa narodenia. „Viac ako jedna štvrtina tohtoročných druhákov má mierne nadpriemerné IQ, najviac šťastlivcov je z 2.A. Iba o čosi menej študentov sa pýši vysoko priemerným IQ, najviac ľudí z 2.B, do ktorej však patrí aj najviac mierne podpriemerných žiakov z celkového počtu päť,“ takto v skratke hovorí štatistika testovania.
Podľa jednotlivých názorov mojich kolegov z ročníka usudzujem, že vo väčšine prípadov testy ukázali študentom pravdu, či sa im to páčilo, alebo nie. Viacerým z nich sa potvrdilo, že smerujú správne, ako aj v mojom prípade, čo ma veľmi potešilo a hlavne uistilo, ale viacerým žiakom testovanie ukázalo na druhú koľaj, čo ich mierne zneistilo. Každopádne, myslím, že sme sa posunuli o krok vpred a verím, že sa každý z nás rozhodne pre tie správne semináre.

Ivana Mišáková, Gymnázium J. Jesenského v Bánovciach nad Bebravou