O Slovensku sa dnes hovorí ako o automobilovej veľmoci. Príchodom nadnárodných IT firiem sa radíme aj medzi uznávané destinácie v oblasti informačných technológií
Autor Školský servis
Bratislava 12. septembra (TASR) - O Slovensku sa dnes hovorí ako o automobilovej veľmoci. Príchodom nadnárodných IT, telekom a online firiem a rozširovaním slovenských IT firiem (Asseco, Soitron, PosAm) za ostatné roky sa však radíme aj medzi uznávané destinácie v oblasti informačných technológií. V čase, keď pravidelne prichádzajú Jóbove zvesti o hromadných prepúšťaniach vo fabrikách, pracovné portály sú však plné inzerátov ponúkajúcich prácu preJAVA vývojárov, či softvérových inžinierov. Ďalšia zahraničná spoločnosť ohlásila otvorenie nového servisného centra v Košiciach. O tom, prečo je to tak a čo možno očakávať, hovorí Tomáš Božik z Neziskovej organizácie Aptech Europe.
Hrozí pád eura, znižujú sa mzdy, hromadné prepúšťania sú na dennom poriadku. IT sektor je však napriek drobným výkyvom pomerne stabilný. Ako si to vysvetľujete?
Na to je jednoduchá odpoveď – informačné technológie sú všade. Dnes sú aj tam, kde by ste ich pred pár rokmi márne hľadali. Nehovorím len o počítačoch, notebookoch a smartfónoch. Stroje v továrni robia to, čo im naprogramujete, zavlažovanie trávnika sa spustí vtedy a tak, ako to naprogramujete, červená vám na križovatke pred nosom naskočí preto, lebo to tak niekto naprogramoval. Navyše, svet sa prepol do režimu online. Tú vašu križovatku možno naprogramoval IT odborník v Singapure, ale Slovák vo svojej garáži naprogramoval navigáciu, ktorá práve pomáha americkému turistovi vymotať sa v spleti úzkych uličiek v Rio de Janeiro.
Na Slovensko presťahovali svoje servisné pobočky globálne giganty ako Dell, Accenture, IBM, AT&T, či Amazon. Je to pre Slovensko požehnaním, alebo majú pravdu kritici, pre ktorých je to len využitie lacnej pracovnej sily a daňových výhod zo strany globálnych gigantov?
Tu by som použil paralelu s Indiou, odkiaľ Aptech pochádza. Tam v 90. rokoch outsourcingový biznis začal a dnes je India IT veľmocou. Tiež to bolo na začiatku obrazne povedané o dvíhaní telefónov a programátorskej práce s vysokou pridanou hodnotou bolo pomenej. V tomto má Slovensko výhodu, keďže už na štartovacej čiare bol podiel programátorských pozícií vyšší, napríklad spoločnosť Accenture tu zriadila centrum výlučne zamerané na technologické riešenia. Priemerný plat programátora je podľa Platy.sk 1368 eur, JAVA špecialista až 1560 eur. Celkový priemer je 940 eur. Čiže „javista“ zarába o 65 % viac ako bežný Slovák. A to v priemere.
Slovensko ročne vyprodukuje stovky absolventov vysokých škôl s IT zameraním, firmy pôsobiace v tomto sektore však stále hlásia nedostatok odborníkov. Kde je chyba?
Je tu stále značný nepomer. Ročne sa počet voľných pracovných pozícií v IT sektore pohybuje na úrovni 15-20 000, čo je takmer pätina z celkového množstva voľných pracovných pozícií (zdroj: Profesia.sk). Mení sa však štruktúra IT pozícií. Až 31 % z programátorských pozícií tvoria dnes JAVA developeri – obor, ktorý sa na slovenských školách zatiaľ veľmi neudomácnil. Z diskusií s veľkými IT firmami pôsobiacimi na Slovensku vyplynulo, že okrem nedostatku odborníkov je problém aj s ich fluktuáciou, keďže je po nich vysoký dopyt.
Čiže chýba kvantita aj kvalita?
Presne tak. Treba to však vnímať ako príležitosť. Kvalifikovaní IT-čkári často odchádzajú do zahraničia, problémom je i to, že vysoké školy často nedokážu držať krok s požiadavkami trhu na odbornosť absolventov. Na Slovensku prevláda falošná ilúzia, že štúdium školy s trhovo atraktívnym oborom akoby automaticky zabezpečí uplatnenie. Nie je to celkom tak. Napríklad v IT sektore je trendom kombinácia relevantného vysokoškolského vzdelania so svetovo uznávanými certifikátmi, ktoré robia z ich držiteľov skutočných odborníkov na danú oblasť. Takto Aptech Europe spolupracuje s Fakultou informatiky Paneurópskej vysokej školy, kde študenti okrem bakalárskeho diplomu získajú aj štyri medzinárodné Aptech certifikáty. Ďalšou možnosťou je získať certifikáty na „vlastnú päsť“, v kombinovaných študijných programoch. Alebo už priamo v IT firmách, ktoré absolvovanie kurzov poskytujú ako zamestnanecké benefity.
Kde však majú vysoké školy zobrať peniaze na nové technológie a kvalitných pedagógov, ktorí sú dostatočne vyťažení vo svojich firmách?
Jednou cestou je priama spolupráca s IT firmami, ktoré pre daný študijný program zabezpečia technické zázemie a odborníkov výmenou za to, že získajú budúcich zamestnancov pripravených priamo naskočiť. Bežne totiž trvá 6-9 mesiacov, kým sa napríklad JAVA developer zaučí a je schopný podávať plnohodnotný výkon. Druhá cesta počíta so systémom študentských pôžičiek, prostredníctvom ktorých si študenti pokryjú náklady na štúdium a získanie certifikátov. Tento model je veľmi rozšírený v zahraničí. Jednak finančne odľahčuje školy a poskytuje im priestor na modernú výučbu, ale taktiež motivuje študenta k lepším výsledkom.
Aptech Europe je súčasťou Aptech Limited, jednej z TOP svetových vzdelávacích inštitúcií, v oblasti IT, ktorá pôsobí vo viac ako 40 krajinách na piatich kontinentoch a prevádzkuje viac ako 1000 vzdelávacích centier. Od roku 1986 vyškolil viac ako 6,4 milióna študentov. Na Slovensku spolupracuje s Fakultou informatiky Paneurópskej vysokej školy, s ktorou spúšťa kombinovaný študijný program bakalárskeho štúdia informatiky s certifikovaným štúdiom ACCP prioritne zameraným na vývoj webových a mobilných aplikácií v jazyku JAVA (www.itstudium.sk).
TASR infomoval Filip Švaňa z PEVŠ
Hrozí pád eura, znižujú sa mzdy, hromadné prepúšťania sú na dennom poriadku. IT sektor je však napriek drobným výkyvom pomerne stabilný. Ako si to vysvetľujete?
Na to je jednoduchá odpoveď – informačné technológie sú všade. Dnes sú aj tam, kde by ste ich pred pár rokmi márne hľadali. Nehovorím len o počítačoch, notebookoch a smartfónoch. Stroje v továrni robia to, čo im naprogramujete, zavlažovanie trávnika sa spustí vtedy a tak, ako to naprogramujete, červená vám na križovatke pred nosom naskočí preto, lebo to tak niekto naprogramoval. Navyše, svet sa prepol do režimu online. Tú vašu križovatku možno naprogramoval IT odborník v Singapure, ale Slovák vo svojej garáži naprogramoval navigáciu, ktorá práve pomáha americkému turistovi vymotať sa v spleti úzkych uličiek v Rio de Janeiro.
Na Slovensko presťahovali svoje servisné pobočky globálne giganty ako Dell, Accenture, IBM, AT&T, či Amazon. Je to pre Slovensko požehnaním, alebo majú pravdu kritici, pre ktorých je to len využitie lacnej pracovnej sily a daňových výhod zo strany globálnych gigantov?
Tu by som použil paralelu s Indiou, odkiaľ Aptech pochádza. Tam v 90. rokoch outsourcingový biznis začal a dnes je India IT veľmocou. Tiež to bolo na začiatku obrazne povedané o dvíhaní telefónov a programátorskej práce s vysokou pridanou hodnotou bolo pomenej. V tomto má Slovensko výhodu, keďže už na štartovacej čiare bol podiel programátorských pozícií vyšší, napríklad spoločnosť Accenture tu zriadila centrum výlučne zamerané na technologické riešenia. Priemerný plat programátora je podľa Platy.sk 1368 eur, JAVA špecialista až 1560 eur. Celkový priemer je 940 eur. Čiže „javista“ zarába o 65 % viac ako bežný Slovák. A to v priemere.
Slovensko ročne vyprodukuje stovky absolventov vysokých škôl s IT zameraním, firmy pôsobiace v tomto sektore však stále hlásia nedostatok odborníkov. Kde je chyba?
Je tu stále značný nepomer. Ročne sa počet voľných pracovných pozícií v IT sektore pohybuje na úrovni 15-20 000, čo je takmer pätina z celkového množstva voľných pracovných pozícií (zdroj: Profesia.sk). Mení sa však štruktúra IT pozícií. Až 31 % z programátorských pozícií tvoria dnes JAVA developeri – obor, ktorý sa na slovenských školách zatiaľ veľmi neudomácnil. Z diskusií s veľkými IT firmami pôsobiacimi na Slovensku vyplynulo, že okrem nedostatku odborníkov je problém aj s ich fluktuáciou, keďže je po nich vysoký dopyt.
Čiže chýba kvantita aj kvalita?
Presne tak. Treba to však vnímať ako príležitosť. Kvalifikovaní IT-čkári často odchádzajú do zahraničia, problémom je i to, že vysoké školy často nedokážu držať krok s požiadavkami trhu na odbornosť absolventov. Na Slovensku prevláda falošná ilúzia, že štúdium školy s trhovo atraktívnym oborom akoby automaticky zabezpečí uplatnenie. Nie je to celkom tak. Napríklad v IT sektore je trendom kombinácia relevantného vysokoškolského vzdelania so svetovo uznávanými certifikátmi, ktoré robia z ich držiteľov skutočných odborníkov na danú oblasť. Takto Aptech Europe spolupracuje s Fakultou informatiky Paneurópskej vysokej školy, kde študenti okrem bakalárskeho diplomu získajú aj štyri medzinárodné Aptech certifikáty. Ďalšou možnosťou je získať certifikáty na „vlastnú päsť“, v kombinovaných študijných programoch. Alebo už priamo v IT firmách, ktoré absolvovanie kurzov poskytujú ako zamestnanecké benefity.
Kde však majú vysoké školy zobrať peniaze na nové technológie a kvalitných pedagógov, ktorí sú dostatočne vyťažení vo svojich firmách?
Jednou cestou je priama spolupráca s IT firmami, ktoré pre daný študijný program zabezpečia technické zázemie a odborníkov výmenou za to, že získajú budúcich zamestnancov pripravených priamo naskočiť. Bežne totiž trvá 6-9 mesiacov, kým sa napríklad JAVA developer zaučí a je schopný podávať plnohodnotný výkon. Druhá cesta počíta so systémom študentských pôžičiek, prostredníctvom ktorých si študenti pokryjú náklady na štúdium a získanie certifikátov. Tento model je veľmi rozšírený v zahraničí. Jednak finančne odľahčuje školy a poskytuje im priestor na modernú výučbu, ale taktiež motivuje študenta k lepším výsledkom.
Aptech Europe je súčasťou Aptech Limited, jednej z TOP svetových vzdelávacích inštitúcií, v oblasti IT, ktorá pôsobí vo viac ako 40 krajinách na piatich kontinentoch a prevádzkuje viac ako 1000 vzdelávacích centier. Od roku 1986 vyškolil viac ako 6,4 milióna študentov. Na Slovensku spolupracuje s Fakultou informatiky Paneurópskej vysokej školy, s ktorou spúšťa kombinovaný študijný program bakalárskeho štúdia informatiky s certifikovaným štúdiom ACCP prioritne zameraným na vývoj webových a mobilných aplikácií v jazyku JAVA (www.itstudium.sk).
TASR infomoval Filip Švaňa z PEVŠ