Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 30. január 2025Meniny má Ema
< sekcia Import

PLYNOVÝ OBOR SATURN sa počas víkendu dostane do konjunkcie

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Rovnako ako Jupiter a ďalšie planéty vonkajšej časti slnečnej sústavy nepatrí Saturn medzi terestrické (Zemi podobné) planéty – veda ho klasifikuje ako plynového obra.

Bratislava 16. januára (TASR) – Zimná nočná obloha prináša množstvo pútavých objektov na pozorovanie. Okrem jasného Marsu na nej možno od 17. do 18. januára sledovať voľným okom aj „rande“ Venuše a Saturnu, teda tzv. konjunkciu. Neďaleko nich sa skrýva aj tretia planéta, Neptún, viditeľná už malým ďalekohľadom. TASR prináša textový výber najzaujímavejších informácií o Saturne.

Saturn, klenot slnečnej sústavy, šiesta planéta v poradí od Slnka a posledná planéta, ktorú možno na nočnej oblohe pozorovať voľným okom. Je to druhá najväčšia a druhá najhmotnejšia planéta slnečnej sústavy, jej priemer presahuje deväťnásobok priemeru Zeme, kým jej hmotnosť je 95-násobok hmotnosti Zeme.

Rovnako ako Jupiter a ďalšie planéty vonkajšej časti slnečnej sústavy nepatrí Saturn medzi terestrické (Zemi podobné) planéty – veda ho klasifikuje ako plynového obra. Tvorí ho najmä vodík a hélium, obsahuje však aj stopové množstvo iných prvkov. Vedci predpokladajú, že má pevné jadro, zároveň však nemá pevný povrch ako terestrické planéty. Dôvodom je, že vodík tvoriaci väčšinu planéty sa smerom k jej jadru vplyvom postupne stúpajúceho tlaku a hustoty v nižších vrstvách planéty najskôr mení na kvapalinu a neskôr na kov.

Vonkajšiu atmosféru Saturnu tvorí z 96,3 percenta vodík a z 3,25 percenta hélium, v atmosfére však boli detegované aj stopové množstvá iných chemických látok ako čpavok (amoniak), acetylén, etán, propán, fosfán a metán.

Saturn obieha vo vzdialenosti približne 1,4 miliardy kilometrov (9,5 astronomickej jednotky) – takmer 10-krát ďalej ako Zem a skoro dvakrát ďalej ako Jupiter. Jeden obeh okolo Slnka (rok) preto trvá 10.756 pozemských dní – približne 29,4 pozemských rokov. Deň (jedna rotácia okolo osi) však na Saturne trvá iba desať hodín a 34 minút.

Rotácia planéty spôsobuje, že má tvar splošteného sféroidu – polomer planéty na rovníku je o viac ako desať percent väčší ako polomer na póloch. Aj ostatné plynné planéty sú sploštené, nie však tak výrazne ako Saturn. Jedným z dôvodov výrazného sploštenia môže byť jeho nízka priemerná hustota planéty, iba 0,69 gramu na centimeter kubický. Planéta síce má pevné jadro, jej hustotu však znižuje atmosféra. Saturn je tak jedinou planétou slnečnej sústavy s hustotou nižšou ako má voda.

Počiatky histórie astronomického pozorovania Saturnu majú rovnako ako pri iných planétach hlboké korene siahajúce do staroveku, približne do roku 700 pred n. l.. Z tohto obdobia pochádza podľa amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) najstarší záznam o Saturne pripisovaný Asýrčanom, ktorí tento objekt označovali menom "Ninibova hviezda" alebo "Slnečná hviezda". Ninib je podľa BBC obdoba mena boha zvaného Ninurta zachytenou na jednom z hraničných kameňov. Ninurta bol okrem iného bohom poľnohospodárstva, liečiteľstva i vojny.

O niekoľko storočí neskôr, okolo roku 400 pred n. l., označili starovekí Gréci ten istý objekt, považovaný za potulnú hviezdu, menom titána Krona, ktorého uctievali ako boha poľnohospodárstva a času. Rimania neskôr meno Kronos (písané aj ako Chronos) nahradili jeho rímskym ekvivalentom Saturnom, ktorý zostal nezmenený dodnes.

Prvým pozorovateľom Saturnu cez teleskop bol, ako pri mnohých ďalších planétach, florentský polyhistor Galileo Galilei. Jeho teleskop však bol primitívny a príliš malý. Keď preto Galilei uvidel planétu s prstencami, nedokázal rozoznať, na čo sa pozerá a zapísal si, že Saturn má „uši“.

Prstence Saturnu objavil v roku 1655 Christian Huygens spolu s jeho najväčším mesiacom Titanom, ktorý má ako jediný mesiac v slnečnej sústave hustú atmosféru. O 20 rokov neskôr v roku 1675, Jean-Dominique Cassini medzeru medzi prstencami A a B.

Prvou sondou, ktorá ako prvá navštívila Saturn, bol 1. septembra 1979 Pioneer 11. V rokoch 1980 a 1981 nasledovali prelety sond Voyager 1 a Voyager 2. Prvou sondou, ktorá „zakotvila“ na obežnej dráhe Saturnu, bola 1. júla 2004 sonda Cassini. K Saturnu priviezla aj modul Huygens, ktorý pristál na Titane, skúmal jeho atmosféru a vyhotovil tiež fotografie mesiaca. Misia Cassini-Huygens skúmala sústavu Saturnu 13 rokov a objavila sedem nových mesiacov Saturnu. Planéta ich podľa NASA celkovo má 146.

Vedci Konstantin Batygin a Greg Laughlin v roku 2015 v odbornom žurnále PNAS zverejnili štúdiu, podľa ktorej sa Jupiter v mladej slnečnej sústave po svojom vzniku vydal z vonkajšej časti sústavy smerom k Slnku. Cestou svojou obrovskou gravitáciou doslova vysával materiál, z ktorého vznikali terestrické planéty. O časť materiálu pripravil aj mladý Mars, ktorému tak zabránil dosiahnuť väčšie rozmery. Ak by pokračoval bližšie k Slnku, zrejme by rovnaký osud postihol aj Zem. Našťastie však zasiahol Saturn, ktorý postup Jupitera vplyvom dráhovej rezonancie zastavil a neskôr „kráľa bohov“ odtiahol ďalej od Slnka.

Zaujímavý fakt je, že Saturn bol podľa rímskej mytológie otcom Jupitera. Ak by si Saturn svojho "nespratného syna" neodviedol so sebou, Zem, ako ju poznáme, by zrejme nikdy nevznikla.

Saturn zatiaľ skúmali iba štyri misie, v budúcnosti by sa však toto číslo malo zvýšiť. NASA pripravuje misiu Dragonfly. Dron navštívi rôzne lokality na povrchu Titanu a bude skúmať obývateľnosť Marsu. Na výsledky misie si však budú musieť vedci ešte niekoľko rokov počkať, jej štart je plánovaný na rok 2028

BEZ BODU: Slovan v Lige majstrov prehral na pôde Bayernu 1:3

V tabuľke si udržal predposlednú 35. priečku, o skóre pred Young Boys Bern.

,aktualizované 

- Futbalisti ŠK Slovan Bratislava prehrali aj svoj posledný ôsmy zápas v Lige majstrov 2024/25. V stredajšom súboji v Allianz Aréne podľahli Bayernu Mníchov 1:3.

- Futbalisti Slovana Bratislava prehrávali po 1. polčase zápasu Ligy majstrov na pôde Bayernu Mníchov 0:1. Domáci sa v Allianz Aréne dostali do vedenia v ôsmej minúte zásluhou hlavičkujúceho Thomasa Müllera.

- Americký prezident Donald Trump chce zariadiť centrum pre zadržiavanie nelegálnych migrantov na americkej vojenskej základni Guantánamo na Kube.

- Srbský prezident Aleksandar Vučič omilostil v stredu 13 osôb zadržaných počas protivládnych protestov po novembrovej tragédii v Novom Sade, kde si zrútenie prístreška na železničnej stanici vyžiadalo 15 životov.

- Ahmad Šara, líder sýrskej povstaleckej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá v decembri zvrhla dlhoročného prezidenta Bašára Asada, v stredu prevzal kompetencie hlavy štátu. Udialo sa tak po stretnutí s jednotlivými povstaleckými frakciami.

- Americká centrálna banka (Fed) v súlade s očakávaniami prerušila cyklus uvoľňovania menovej politiky. Trh práce v USA je totiž silný, ekonomika rastie solídnym tempom a inflácia sa výrazne nespomalila.

- Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) sa v stredu v Mníchove stretol s ministrom vnútra, športu a integrácie nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko Joachimom Hermannom. Rokovali spolu o nelegálnej migrácii a aktuálnych bezpečnostných hrozbách.

- Pri príležitosti 80. výročia oslobodenia nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau sa v Múzeu holokaustu v Seredi uskutočnil spomienkový koncert.

- Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v stredu varovala pred ozbrojenými konfliktmi, ktoré by sa v budúcnosti mohli odohrávať vo vesmíre. Uviedla to počas svojho vystúpenia na Európskej vesmírnej konferencii v Bruseli.

- Nemecký parlament vyzval v stredu vládu, aby prísne obmedzila migráciu a odmietala na hraniciach vstup do krajiny väčšiemu počtu žiadateľov o azyl. Návrh opozičných kresťanských demokratov (CDU) prešiel s podporou krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).

- Voľby do Národnej rady (NR) SR by v januári vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 24,6 percenta hlasov. Nasledovala by strana Smer-SD, ktorú by volilo 22,5 percenta, a na treťom mieste by skončila strana Hlas-SD s podporou 13,0 percenta voličov.

- Spojené arabské emiráty (SAE) sa zaviazali budovať dlhodobé partnerstvá, ktoré podporujú spoločný ekonomický rast, a ktoré podporujú globálny mier a stabilitu, napísal v stredu na platforme X prezident SAE šejk Muhammad bin Zájid Ál Nahján.

- Úrad komisára pre deti v stredu v Bratislave zorganizoval historicky prvé stretnutie novovzniknutého parlamentu detí a mládeže z Ukrajiny.

- Americký prezident Donald Trump sa v stredu odvolal proti rozsudku newyorského súdu v kauze podplácania pornoherečky Stormy Danielsovej. Súd 10. januára rozhodol, že Trump je vinný v prípade falšovania finančných záznamov, aby zakryl podplácanie Danielsovej.

- Howard Lutnick, miliardár z Wall Street, ktorého nový americký prezident Donald Trump nominoval na post ministra obchodu, v stredu povedal, že uprednostňuje "plošné" clá, a nie clá cielené na konkrétne produkty.

- Izrael v stredu oznámil, že na základe dohody o prímerí v Pásme Gazy tento týždeň prepustia palestínski militanti ďalších 11 rukojemníkov. Bude medzi nimi aj päť Thajčanov, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

- Eurokomisár pre právny štát Michael McGrath v stredu na tlačovej konferencii upozornil na nadradenosť európskeho práva pred zákonmi jednotlivých členských štátov. Reagoval tak na návrhy ústavných zmien, s ktorými v pondelok prišiel slovenský premiér Robert Fico.

- Chod Slovenskej národnej galérie (SNG) je zabezpečený, neohrozí ho ani v pondelok (27. 1.) ohlásený odchod časti zamestnancov. Pre TASR to zdôraznil generálny riaditeľ SNG Jaroslav Niňaj, ktorý zároveň revidoval oznámený počet výpovedí.

- Zásoby plynu v európskych podzemných zásobníkoch plynu (PZP) klesli pod 55,5 %. To je podľa údajov Gas Infrastructure Europe (GIE) menej ako na konci vykurovacej sezóny 2022/2023.

- Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa v stredu zrušila štatút viac ako 600.000 venezuelským migrantom na území USA. Budú ich preto môcť deportovať. Washington rozhodnutie odôvodnil kriminalitou páchanou niektorými venezuelskými migrantmi.