Londýn 2. augusta (TASR) - Či sa mlieko rozlialo a treba si nad ním poplakať, nad tým sa v slalomárskom Lee Vallye začerstva uvažovalo. Žiadna tragédia sa v kanáli nezrodila, len drobný ústup zo slávy, ktorá zo Slovákov urobila predčasom nedobytnú pevnosť. Nepriestrelné hradby momentálne povolili, zástavu, symbol nadvlády, však 'nepriateľ' nadobro nezískal, len si ju na určitý čas prenajal.

Róbert Orokocký, vedúci tímu a tréner Jany Dukátovej, hľadal pozitíva. "Po fantastických dvoch sezónach jej až tak ideálne sezóna nesadla," uznal Róbert Orokocký. "Dnes ustála tlak, bola v hre o medaily, no vo finále zbierala od štartu desatinku za desatinkou. Milión faktorov sa pod to podpísalo, možno, keby jazdu mala zopakovať, tak by sa o štyri sekundy zlepšila. Obaja sme sa sklamali, ambície sme mali vyššie, nemôžeme sa radovať."

Aj pre Róberta Orokockého to bola prvá olympiáda vo funkcii trénera. "Na prežívanie bohatá. Preteky boli možno ako každé iné, samozrejme, s adrenalínom, a vy pozeráte na jednotlivé zábery, čas rýchlo pribúda. Aj strata z deviatej bránky ma nevykoľajila, vedel som, že v spodnej časti zvykne zabrať a vďaka nej vyhrávať. Teraz to nevyšlo, okolo 15., 16., 17. bránky strávila pridlho času."

Foto: TASR/Martin Baumann

Voda Janu Dukátovú, ako tvrdí Róbert Orokocký, ukrátila špecifickosťou. "Kvalita sa prejavila, výkony medailistiek si zaslúžia ocenenie, časy možno považovať za pozoruhodné. Rozhodovala jedna jazda, počet kandidátok na medaily sa rozšíril, vtesnať sa na stupeň bol niekedy neriešiteľný rébus. Po zmene pravidiel sa presadia aj náhodní strelci. Niektorej aj zafúkalo, inej len zavanul, čo sa taktiež považuje za náhodný faktor. Ak by som zhrnul bilanciu, naše dve vlajkové lode s bronzami, nováčikovská so šiestym miestom znamená, že svet nás dobehol a hegemóniu narušil. Pri jednej finálovej jazde sa mu život uľahčil."

O pravidlách sa veľa diskutovalo, doprajú viac priemeru ako slalomárskej špičke, za akú sa slovenskí vodáci považujú. Róbert Orokocký: "Menej vyzretí dve rovnocenne rýchle jazdy nezopakujú, alebo len veľmi zriedka. Napríklad Poľka Pacierpniková so semifinálovo bravúrou a finálovým poklesom. Ako na hojdačke sa ocitli na špici, o trochu neskôr zvládli trať ako druhoradí jazdci. Ak im v pravý moment jedna jazda sadne, skončia vysoko, inak klesnú do úzadia."

Aj mladá Jessica Foxová, dcéra kajakárskej legendy Richieho Foxa, by medailu so strieborným puncom nevlastnila, keby sa obe jazdy, ako v Pekingu, zrátali dokopy. "Inak by do seba jazdy zapadali, aj taktika by sa zmenila. Foxovej vyšiel risk, ešte toho stihne v živote veľa," predpovedá slovenský kouč.

Podľa Róberta Orokockého by sa malo niečo zmeniť v domácej kvalifikácii, ktorá nebola ideálna, trochu na hlavu postavená. "Musíme poriešiť spôsob práce rozhodcovskej komisie, aby sme si nemuseli robiť domáce kvalifikácie v zahraničí. Viac im veríme, doma nám napríklad chýbajú videoanalýzy z rôznych uhlov pohľadu na prejazdy bránok."

Po virtuózne zvládnutej olympiáde v Pekingu akoby si ICF zasadla na Slovákov. Múdre hlavy sa dali dokopy a dumali, čo na nich vymyslieť, ako ich pribrzdiť. "Našli východisko v zmene pravidiel a boli úspešní, aj keď sme dlho odolávali. Tohto roku už na ME v Augsburgu sme viac spozorneli, svet dozrel, dotiahol sa na nás. Povedzme si, že žiadnemu športu nepadne na osoh, keď si privlastní takmer všetky víťazstvá. Prospieva mu širší okruh favoritov, je to síce prirodzené, no my na to doplácame. Ideálne by bolo, keby sme mohli vytiahnuť ďalšie tromfy, lode, ktoré by sme mohli zaradiť do flotily. V tomto som pesimista, také jednoduché to už nikdy nebude ako predtým."

Londýnsky syndróm vyvolal impulz, ktorý sa môže kladne prejaviť. Róbert Orokocký: "Treba pridať, my vždy mierime na najvyššie méty a keďže sme na ne nesiahli, poučili sme sa. Nad dvoma bronzami sa oplatí podumať. Áno, prevláda sklamanie, no možno za rok, za dva, keď nebudeme mať nič, budeme ospevovať aj dva bronzy. Situácia sa zmenila, vývoj v materiáloch odpozeral. Potiahli sme svet, udelili know-how, a to sa potom manko ľahšie dobieha. Poslúžili sme, okopírovali nás a v Lee Valley znemožnili dominovať."

Prezident zväzu Ivan Cibák si zauvažoval: "V dnešnej konkurencii sa prejavil fakt, že konkurencia nezaspala, ale vďaka nám sa prebrala dokonale k životu. Rátal som s dvoma medailami, v tomto sme nezlyhali, v porovnaní s Pekingom áno. Môže sa skloňovať, že sme poľavili, ale ja tvrdím, že naše miesto vo svetovej špičke sa príliš neotriaslo a že to potvrdíme už na budúcoročných majstrovstvách sveta."